Hrať sa v detstve so sadrou nebolo nič výnimočné. Niektorí aj s tak obyčajným materiálom dokážu poblázniť umelecký svet. Maria Bartuszová sa so sadrou z Košíc, kde celé roky tvorila, dostala až do jednej z najznámejších svetových galérií moderného umenia, londýnskej Tate Modern.
Výstava sa začína dielami zo 60. rokov. Vtedy sa Bartuszová inšpirovala hrou so svojou dcérkou a diela tvorila tým, že do balónov nalievala sadru. Počas 70-tych rokov tvorila dotykové objekty pre nevidiacich. V 80. rokoch brala svoje diela do prírody a tam ich fotila. Tým podčiarkovala ich spojenie s prírodou.
Toto prepojenie bolo pre ňu dôležité. Materiály, ktoré našla priamo v prírode, používala pri tvorbe. Do svojich diel ich často vtláčala alebo lepila. Z jej sôch tak teraz trčia konáre a dotvárajú ich kamene či piesok.
To, že Maria Bartuszová dostala v Tate Modern priestor na sólo výstavu, je výnimočná udalosť – v histórii sa to podarilo len jedinému Slovákovi, Romanovi Ondakovi. Počas svojho života samostatne vystavovala len na Slovensku. V roku 1990 sa jej podarilo dostať diela na kolektívnu výstavu v Paríži a to bol najväčší úspech, ktorý mohla aj osobne prežiť.
Bartuszová zomrela v roku 1996 a svet ju začal objavovať až roky po jej smrti. Jej tvorba sa stala súčasťou Centre Pompidou v Paríži, výberu Benátskeho bienále „Milk of Dreams“, vystavovala vo Viedni v mumoku alebo vo Varšave. Sólo priestor v Tate Modern je obrovskou, no možno nie jej poslednou svetovou zastávkou.
A zostáva ešte jeden dôležitý krok – aby sme Mariu Bartuszovú spoznali a naplno ocenili aj doma.
Článok mohol vzniknúť vďaka podpore Tatra banky.