Hrať sa v detstve so sadrou nebolo nič výnimočné. Niektorí aj s tak obyčajným materiálom dokážu poblázniť umelecký svet. Maria Bartuszová sa so sadrou z Košíc, kde celé roky tvorila, dostala až do jednej z najznámejších svetových galérií moderného umenia, londýnskej Tate Modern.
Sochy tvarovala tlačením, ťahaním alebo ponorením do vody, čím vytvárala jedinečné a výrazné tvary. Niektoré pôsobia ako dažďové kvapky, semená alebo vajíčka, iné ako ľudské telo. Neskôr praskala balóny, čím vznikali jemné diela podobné kuklám či hniezdam.
Tate Modern
Výstava sa začína dielami zo 60. rokov. Vtedy sa Bartuszová inšpirovala hrou so svojou dcérkou a diela tvorila tým, že do balónov nalievala sadru. Počas 70-tych rokov tvorila dotykové objekty pre nevidiacich. V 80. rokoch brala svoje diela do prírody a tam ich fotila. Tým podčiarkovala ich spojenie s prírodou.
Toto prepojenie bolo pre ňu dôležité. Materiály, ktoré našla priamo v prírode, používala pri tvorbe. Do svojich diel ich často vtláčala alebo lepila. Z jej sôch tak teraz trčia konáre a dotvárajú ich kamene či piesok.
To, že Maria Bartuszová dostala v Tate Modern priestor na sólo výstavu, je výnimočná udalosť – v histórii sa to podarilo len jedinému Slovákovi, Romanovi Ondakovi. Počas svojho života samostatne vystavovala len na Slovensku. V roku 1990 sa jej podarilo dostať diela na kolektívnu výstavu v Paríži a to bol najväčší úspech, ktorý mohla aj osobne prežiť.
Bartuszová zomrela v roku 1996 a svet ju začal objavovať až roky po jej smrti. Jej tvorba sa stala súčasťou Centre Pompidou v Paríži, výberu Benátskeho bienále „Milk of Dreams“, vystavovala vo Viedni v mumoku alebo vo Varšave. Sólo priestor v Tate Modern je obrovskou, no možno nie jej poslednou svetovou zastávkou.
A zostáva ešte jeden dôležitý krok – aby sme Mariu Bartuszovú spoznali a naplno ocenili aj doma.
Článok mohol vzniknúť vďaka podpore Tatra banky.
