Nepriateľstvo k Izraelu má islamistické hnutie Hamas vo svojej DNA, keďže vzniklo s jediným cieľom – zničiť Izrael, ktorý podľa neho nemá právo na svoju existenciu. Odkiaľ pramení táto nenávisť a prečo sú Izrael a Palestína opäť vo vojne?
Konflikt starý viac ako sto rokov
Izrael a Palestína sú krajiny Blízkeho východu, ktoré vznikli na území bývalej Osmanskej ríše. Boli jej súčasťou celé storočia a viac-menej v mieri tu žili bok po boku moslimovia, židia aj kresťania. Osmanská ríša sa rozpadla až po prehre v prvej svetovej vojne a územie dnešného Izraela a Palestíny pripadlo Spojenému kráľovstvu, ktoré tu vytvorilo takzvaný britský mandát Palestína.
Áno, toto je ten moment, keď by si si na hodinách dejepisu otváral dejepisný atlas a hľadal mapku so stokrát prekreslenými hranicami. Teraz sa pozeráš na tú čiarkovanú hranicu z roku 1923, ktorá sa čoskoro zmení.
Stalo sa tak už v roku 1948, keď britský mandát v Palestíne zanikol a na návrh Organizácie spojených národov (OSN) mali vzniknúť dva štáty – židovský štát Izrael a arabský štát Palestína. Čiže v Izraeli mali žiť ľudia židovského pôvodu, ktorí sa väčšinou hlásia k židovskému náboženstvu a v Palestíne ľudia arabského pôvodu, ktorí zas nábožensky patria k moslimom.
Súčasne s návrhom na vznik Izraela a Palestíny sa mal vyriešiť aj status Jeruzelama. Ten je totiž posvätným mestom pre židov, kresťanov aj moslimov a každý by chcel, aby to bolo práve jeho hlavné mesto. Jeruzalem mal podľa tejto dohody dostať status medzinárodného územia.
Zlý začiatok
Problém však je, že Palestínčania ani okolité arabské štáty už vtedy s návrhom OSN nesúhlasili a neuznali vznik Izraela. Ten podľa nich skrátka nikdy nemal vzniknúť a toto územie nemal spravovať nikto iný, ako arabské moslimské obyvateľstvo.
Preto tento čisto nový štát hneď po odchode Britov napadli a bola z toho prvá arabsko-izraelská vojna alebo aj izraelská vojna za nezávislosť, ktorá trvala až do roku 1949. V tejto vojne proti sebe bojovali na jednej strane Izrael a na druhej strane arabská koalícia Egypta, Jordánska, Sýrie, Iraku a Libanonu.
Izrael vojnu vyhral a keďže sa mu v nej darilo, tak zároveň získal územie, ktoré bolo teraz väčšie, ako ho pôvodne zamýšľali v OSN. Územná celistvosť Palestíny sa po tejto vojne úplne rozpadla a okrem Izraela začali jej územia okupovať aj Egypt (Pásmo Gazy) a Jordánsko (Západný breh Jordánu). Arabské štáty ani teraz neboli ochotné uznať právo Izraela na existenciu.
Dôsledkom vojny bolo aj asi pol milióna palestínskych utečencov, ktorí museli opustiť svoje domovy a žiť v utečeneckých táboroch na okupovaných územiach.
Vojny a ďalšie vojny
Konflikt medzi Izraelom a okolitými arabskými štátmi sa v priebehu rokov vyvíjal. Hranice Izraela aj palestínskych území sa každou ďalšou vojnou menili. Zároveň obyvetelia Izraela rozširovali svoje osady na pôvodne palestínskych územiach na Západnom brehu Jordánu, z ktorých vytláčali Palestínčanov.
Palestínčania boli s týmto stavom nespokojní, preto začali koncom 80. rokov minulého storočia s intifádami. Toto slovo po arabsky znamená povstanie a išlo v podstate o ozbrojené nepokoje. V tomto období tiež na území Pásma Gazy vzniká Hamas, ozbrojené islamistické hnutie, ktoré má jediný cieľ – zničiť Izrael.
Kým Izrael a oficiálne vedenie Palestíny sa po intifádach snažili o mierové riešenie konfliktu, Hamas vždy reagoval násilím, samovražednými teroristickými útokmi a ozbrojenými nepokojmi.
Od roku 2007 hnutie kontroluje celé Pásmo Gazy, odkiaľ z času na čas ostreľuje Izrael alebo organizuje útoky, ktoré ohrozujú izraelské civilné obyvateľstvo. Pásmo Gazy je pomerne malé územie a k Palestíne patria aj územia Západného brehu Jordánu a Východného Jeruzalema. Práve radikálny Hamas však chce byť lídrom v boji za nezávislosť Palestíny, ktorú si predstavuje na celom území medzi Jordánom a Stredozemným morom. V preklade, z mapy by chcel úplne vymazať Izrael.
Čo je Pásmo Gazy?
Je to územie medzi Izraelom, Egyptom a Stredozemným morom, ktoré je dlhé asi 41 a široké 10 kilometrov. Žije tu približne 2,3 milióna ľudí. Je to jedno z najpreľudnenejších území na svete a je odkázané na humanitárnu pomoc.
Ako samostatné územie vzniklo po skončení prvej arabsko-izraelskej vojny, po ktorej ho okupoval Egypt. Izrael si ho vydobil v Šesťdňovej vojne v roku 1967. Svoje vojenské jednotky z Pásma Gazy stiahol v roku 2005 a od roku 2007 Pásmo Gazy vojensky kontroluje islamistické ozbrojené hnutie Hamas.
Izrael kontroluje okrem pozemnej hranice s Gazou aj jej vzdušný priestor a pobrežie. On rozhoduje o tom, aké lietadlá do Gazy priletia či aké lode k nej priplávajú, čo mu umožňuje kontrolovať aj to, aké tovary sa sem dovážajú, či akí ľudia hranicu prekračujú.
Od začiatku vlády radikálneho Hamasu uvalil Izrael na Pásmo Gazy čiastočnú blokádu a na svojej hranici je oveľa prísnejší aj Egypt. Jej obyvatelia sú od Izraela takmer úplne závislí pri dodávkach elektriny, potravín a pohonných hmôt.
Na tomto malom kúsku zeme tak žijú ako rukojemníci bez vyhliadky na lepšiu budúcnosť, často aj bez možnosti vôbec prekračovať hranice. Je to zároveň územie veľmi mladých ľudí, až 41 % jej obyvateľov má do 15 rokov. Panuje tu obrovská bieda, viac ako polovica obyvateľov Pásma Gazy žije v núdzi a nezamestnanosť je na úrovni 47 %.
Toto celé znamená, že tu žije masa prevažne mladých ľudí, ktorí nie sú spokojní so svojím životom a zároveň nevidia žiadnu nádej na jeho zlepšenie. Pre teroristickú skupinu Hamas je preto jednoduché ich radikalizovať a verbovať ich do svojich radov. Títo mladí ľudia totiž žijú život, v ktorom už nemajú veľa toho, čo by mohli stratiť.
Útok na úsvite sviatočného dňa
Aktuálny útok prišiel v sobotu 7. októbra. Hamas zaútočil na Izrael v deň šabatu, ktorý je pre židov tradične sviatočný. Z Pásma Gazy odpálili v prvých hodinách viac ako 2 000 rakiet a ozbrojení útočníci Hamasu prenikli aj na územie na juhu Izraela, kde zabíjali vojakov aj civilistov, médiá informujú aj o takmer dvoch stovkách únosov. Medzi rukojemníkmi Hamasu sú ženy, deti, starí ľudia a dokonca aj ľudia s postihnutím.
Tento útok Izrael prekvapil a prirovnávajú ho k nečakanému útoku na Dvojičky. Po prvom šoku naň reagovali náletmi na Pásmo Gazy a postupne začali evakuovať obce v pohraničí.
Celý konflikt má zatiaľ viac ako 1 500 obetí na životoch na oboch stranách. Izrael podľa posledných informácií hlási 900 obetí a 2 500 zranených, Hamas sa zameral najmä na zabíjanie civilistov. Viac ako 260 mŕtvych tiel našli záchranári neďaleko hraníc s Pásmom Gazy, kde sa v noci z piatka na sobotu konal hudobný festival, ktorý ukončila streľba bojovníkov Hamasu. Z Gazy zatiaľ hlásia 700 mŕtvych a viac ako 3 700 zranených po tom, ako Izrael odpovedal ostreľovaním.
Napadnutý Izrael v nedeľu vyhlásil vojnový stav a jeho premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že krajina sa vydáva na ťažkú a dlhú vojnu. Na Pásmo Gazy uvalil úplnú blokádu, čiže ju odstavil od vody, elektriny a paliva. Táto vojna je ďalším pokračovaním dlhého a komplikovaného konfliktu a obete na oboch stranách žiaľ budú ešte pribúdať.
Konflikt medzi Izraelom a Palestínou je naozaj starý už viac ako sto rokov, preto ak ho chceš viac pochopiť, odporúčame ti čítať si historické knihy a spozornieť vždy, keď ti niekto povie, že je pravda len na jednej strane.
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.
Titulná foto: gettyimages
