„Keď sa uzavrie volebná miestnosť a ukončí sa moratórium, v televízii okamžite zverejnia prvé výsledky exit pollov.“ Počkať, čoho? Nie volieb? Mnoho voličov si splní svoju občiansku povinnosť, ale nerozumie pojmom, ktoré sa na nich valia z každej strany. Vysvetlíme si ich tak, aby ťa na obrazovkách 30. septembra – a ani predtým – nič neprekvapilo.
Ticho pred búrkou: Volebné moratórium
Štandardne dva dni pred voľbami sa začína volebné moratórium. Je to obdobie, počas ktorého majú politické strany zakázané viesť politickú kampaň a ovplyvňovať tak rozhodovanie voličov. Do skončenia hlasovania nesmú byť zverejňované ani výsledky aktuálnych prieskumov či ankiet.
Zdroj: giphy.com
Politici však na svojich sociálnych sieťach komunikovať môžu, to sa berie ako bežná komunikácia, ktorá sa deje aj kedykoľvek mimo kampane. Za porušenie volebného moratória by sa považovali len tie príspevky, kde by mali zaplatenú reklamu.
Výsledky o 5 minút: Exit poll
Keď vyjdeš z volebnej miestnosti, je možné, že natrafíš na anketára, ktorý sa ťa bude pýtať, komu si dal/a svoj hlas. V tomto prípade moratórium neporušuje, lebo výsledky z prieskumu nebudú zverejnené, kým sa nezatvoria všetky volebné miestnosti.
Exit poll, ako už vyplýva z názvu, je teda prieskum, ktorého sa môžeš zúčastniť hneď po tom, ako opustíš volebnú miestnosť. Slúži na to, aby sme získali predbežné výsledky volieb. Mnoho voličov sa rozhoduje až na poslednú chvíľu, preto sú exit polly presnejšie ako prieskumy, ktoré boli vyhotovené niekoľko dní pred voľbami.
Keď si teda večer po voľbách zapneš o desiatej večer telku a čuduješ sa, ako mohli hlasy tak rýchlo zrátať, tu máš odpoveď. Sú to výsledky prieskumu, ktorý anketári vyhotovili v deň volieb. Exit poll nám napovie, ako voľby pravdepodobne skončia. Po skutočnom zrátaní hlasov sa ale výsledky môžu líšiť. Stále platí, že mnohí ľudia v prieskumoch neprezradia, koho naozaj volili.
Zdroj: giphy.com
Brána do parlamentu: Volebné kvórum
Na to, aby si sa dostal/a na vysokú školu, potrebuješ absolvovať maturitnú skúšku. Pre politikov takisto existuje taká podmienka a nazývame ju volebné kvórum. Každá politická strana alebo koalícia (spojenie viacerých strán) potrebuje vo voľbách dostať určitý počet percent, aby sa dostala do parlamentu.
Na to, aby politické strany preliezli volebné kvórum, musia získať od voličov aspoň 5 % hlasov. Pre koalície zložené z 2 alebo 3 strán platí, že potrebujú aspoň 7 %. Ťažšie to majú koalície zložené z najmenej 4 strán, ktoré musia získať minimálne 10 % platných hlasov.
Pre niektoré strany je preto jednoduchšie spojiť sa do jednej. Získať 5 % je vždy ťažké, no stále jednoduchšie ako 7 či 10 %.
Máš to na skok: Volebný okrsok
Nemýľ si ho s volebným obvodom. Väčšina miest má viac volebných okrskov, ale každý volič spadá len do jedného z nich. Pokiaľ si si na svojom obecnom alebo mestskom úrade dostatočne včas nevybavil/a hlasovací preukaz, ktorý by ti umožnil voliť kdekoľvek na Slovensku, potom musíš 30. septembra nájsť volebný okrsok, do ktorého patríš.
Je to oblasť, kde ťa budú evidovať ako voliča alebo voličku. Ak si nie si istý/á, pod ktorý okrsok spadáš, môžeš sa informovať na svojom obecnom alebo mestskom úrade. Pravdepodobne to bude ale mestská časť, v ktorej máš trvalý pobyt.
Volebný obvod je na Slovensku len jeden a ním je celá naša republika. Podstatu toho, koľko volebných obvodov je v konkrétnych štátoch, určuje to, akým volebným systémom sa riadia.
V praxi u nás jeden volebný obvod znamená, že môžeš krúžkovať kandidátov a kandidátky aj z iných miest, kde nemáš trvalý pobyt, pretože si vyberáme z celej republiky. Napríklad v USA si volia len z kandidátov v danom federálnom štáte. Ak si napríklad z New Yorku a dal by si svoj hlas kandidátke z Texasu, máš jednoducho smolu.
Sčítanie kresiel: Skrutínium
Nenechaj sa týmto pojmom vykrútiť, nejde o nič zložité. Skrutínium je jednoducho spočítavanie hlasov pri voľbách a následné delenie mandátov.
Je nevyhnutné na to, aby sme vedeli, čo znamená, keď niekto vo voľbách získa napríklad 6 % hlasov. Samotné percentá nám nenapovedia až tak veľa, no po skrutíniu nám bude jasnejšie, koľko kresiel daná strana dostane.
Toho, kto tieto hlasy ráta, voláme skrutátor. Až keď skrutátori zrátajú hlasy, zistíme, koľko zo 150 kresiel v parlamente obsadí strana, ktorej dalo svoj hlas 6 % zúčastnených voličov.
Posledný rozsudok: Hlasovací lístok
Keď vstúpiš do volebnej miestnosti, volebná komisia zložená zo zástupcov rôznych politických strán ti odovzdá hlasovacie lístky so všetkými politickými stranami. Schováš sa za plentu, aby sa zaručilo, že tvoje hlasovanie bude tajné.
Následne si vyberieš jeden z lístkov tej politickej strany, ktorú sa rozhodneš voliť. Ten potom vložíš do obálky, ktorú ti takisto dá člen volebnej komisie.
Aj keby si nikoho nezakrúžkoval/a, nič by sa nestalo. Ak vložíš nepopísaný hlasovací lístok v obálke do volebnej urny, tvoj hlas sa pre danú politickú stranu aj tak zaráta. Čo však môžeš spraviť navyše je, že zakrúžkuješ nejakých kandidátov/kandidátky, ktorým dáš svoj preferenčný hlas. Posunieš ich tak vyššie v “súťaži” o to, kto zo strany si nakoniec sadne do parlamentu.
A čo so zvyšnými lístkami? Na to tam bude takisto riadne označená urna. Do nej vhodíš všetky lístky strán, ktoré voliť nechceš. Daj si preto pozor, kam čo hádžeš, aby si si to náhodou nepoplietol a tvoj hlas omylom neprepadol.
Pikachu, vyberám si teba! Alebo aj preferenčný hlas
Na kandidátnych listinách politických strán sa nachádza zväčša 150 kandidátov. V ideálnom svete by si priali, aby sa všetci ich uchádzači o mandát dostali do parlamentu, v praxi to tak ale nie je. Počet kresiel v parlamente sa rozdeľuje medzi strany proporčne podľa toho, koľko percent vo voľbách získajú.
Zdroj: giphy.com
Tvoj/a favorit/ka môže byť však na kandidátnej listine umiestnený/á na nižšej pozícii, preto je menej pravdepodobné, že sa do parlamentu dostane. Ak mu alebo jej chceš pomôcť sa prekrúžkovať, mal/a by si využiť preferenčný hlas alebo inak povedané krúžok.
Zakrúžkovať môžeš žiadneho, jedného, dvoch, troch alebo maximálne štyroch kandidátov či kandidátky. Vďaka preferenčným hlasom ich môžeš posunúť na kandidátnej listine vyššie. Pokojne sa teda môže stať, že kandidát s číslom 150 získa najviac hlasov, a teda ak jeho strana presiahne volebné kvórum, prekrúžkuje sa do parlamentu.
Pozor si však daj na to, aby si sa neprerátal/a. Ak by si si hlasovací lístok pomýlil/a s hodinou geometrie a zakrúžkoval/a by si napríklad 5 alebo viac kandidátov/kandidátok, tvoj hlas by bol neplatný.
Zdroj titulnej fotky: Canva
