Určite si už videl/a nejeden prieskum politických preferencií, kde sa čísla vôbec nezhodovali s tým, ako voľby napokon reálne dopadli. Možno si kladieš otázku: „Veď ako by aj mohli, keď mňa sa na môj názor nikto nepýtal?”
Koho sa pýtajú?
Väčšina renomovaných agentúr si svojich respondentov volí prostredníctvom takzvaného stratifikovaného náhodného výberu. Znie to strašidelne, ale v skutočnosti ide o veľmi jednoduchý princíp.
Agentúra si celú populáciu rozdelí do menších podskupín (to je tá stratifikácia). Napríklad podľa veku, pohlavia, miesta bydliska, vzdelania, či národnosti. Robí to tak, aby v jednotlivých „mini boxoch” bola zastúpená väčšina skupín obyvateľstva, alebo sa k tomu aspoň snaží čo najviac priblížiť.
Z týchto ľudí potom anketári vyberajú náhodne. Vzhľadom na to, že tu žije 5,5 milióna ľudí, je šanca, že oslovia práve teba veľmi nízka. Konkrétne sa táto šanca objaví raz za 120 rokov.
Táto metóda výberu respondentov zabezpečuje to, že v prieskume budú zastúpené všetky demografické a názorové skupiny.
Zdroj: giphy.com
Ak teda neoslovia teba, určite sa budú pýtať niekoho, kto má takmer identické charakteristiky ako ty. Je veľmi pravdepodobné, že budete mať aj rovnaké politické preferencie. To je dôvod, prečo sa anketári nemusia pýtať všetkých ľudí v krajine a stačí im len relevantná vzorka.
Ako môžeme prieskumom veriť, keď sú v nich také odchýlky?
To, že sú v prieskumoch odchýlky, vôbec neznamená, že by sme im nemali veriť. Tvojej pozornosti by ale nemali uniknúť zásadné faktory, ako to, kto a kedy prieskum zverejnil. Spozornieť by si mal, ako ho publikoval niekto neznámy alebo len jedna politická strana.
Dôležité je uvedomiť si aj to, že mnoho ľudí v prieskumoch neprizná, koho bude voliť. Prečo? Existujú dve vysvetlenia. Časť obyvateľov zámerne klame. Hanbia sa za to, koho volia. Tí ostatní sú veľmi nerozhodní.
Skupina zavádzačov
Pozrime sa na reálny príklad. V spoločnosti môže dominovať názor, že voliť stranu s fašistickými prvkami je nevhodné. Niektorí ľudia však majú pocit, že práve ona by najlepšie reprezentovala ich názory. V prieskume verejnej mienky to ale nepriznajú. Vymyslia si niečo iné. Vo voľbách, ktoré sú anonymné a nikomu sa nemusia priznať, koho volili, to ale fašistickej strane možno aj tak nakoniec hodia. To v konečnom výsledku spôsobí rozdiel.
Zdroj: youtube.com
Skupina nerozhodných
Druhá skupina ľudí sa rozhoduje na poslednú chvíľu. Takmer tretina celej populácie ešte pár týždňov pred voľbami nevie, komu dá svoj hlas. Jedenásť percent voličov sa dokonca rozhoduje až v deň konania volieb.
Prieskumy verejnej mienky skúmajú vždy to, komu by ste dali svoj hlas, ak by sa voľby konali nie o 3 mesiace či 4 týždne, ale počas najbližšieho víkendu. Preto je dôležité vnímať vždy to, kedy sa zber odpovedí uskutočnil.
Ľudia svoje názory občas striedajú častejšie ako ponožky. To, že prieskum nameral niečo iné, ako neskôr ľudia reálne volili, neznamená, že ho urobili zle. Ak by sa voľby konali vtedy, ako aj prieskum, rozdiely by boli pravdepodobne minimálne.
Akým prieskumom veriť a akým nie?
V tomto prípade veľmi záleží na tom, kto prieskum zrealizoval. Spoľahnúť sa môžeš na renomované agentúry, ktoré majú už za tie roky nejaké meno a ajskúsenosti na to, aby takéto merania vykonávali.
Zo slovenských spomenieme známe agentúry, ako Focus, Ipsos, AKO či Median. Istou zárukou, že nejde o vymyslené čísla je, ak je agentúra členom Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA), no aj niektoré renomované agentúry sa rozhodli do asociácie nevstúpiť.
Výsledky meraní renomovaných agentúr sa od seba veľmi nelíšia.. No pred každými voľbami a čoraz častejšie sa objavujú také prieskumy, ktoré ukazujú radikálne odlišné čísla.
To, čo hovoria prieskumy, pritom niektorých voličov môže ovplyvniť v rozhodovaní, koho budú voliť. Napríklad nebudú chcieť dať hlas strane, ktorá sa zrejme nedostane cez 5 percent a ich hlas by pravdepodobne prepadol. Alebo sa chcú pridať k víťazom a dať svoj hlas tej najsilnejšej strane.
Práve preto tieto rôzne prieskumy a „prieskumy” vznikajú.
Komu teda neveriť?
Vždy sa pozri na zdroj prieskumu a za pár sekúnd si vygoogli, či daná agentúra reálne existuje. Nebýva prekvapením, keď sa pred voľbami objavia aj prieskumy od takých agentúr, o ktorých nikto nikdy nepočul.
Ich merania sa zásadne líšia od všetkých ostatných a „náhodne” uprednostňujú jednu politickú stranu. Oproti ostatným má výrazne viac percent. Takéto prieskumy môžu byť zámerne vytvorené buď politickou stranou alebo jej podporovateľmi.
Zároveň platia podobné princípy, ako pri rozhodovaní sa, či možno veriť nejakému náhodnému článku na internete. Je pod prieskumom vôbec niekto „podpísaný”, v tomto prípade ideálne agentúra, o ktorej už niekedy niekto počul? A je niekde zverejnené, kedy presne vykonávala zber dát pre tento prieskum, ako ho robila (telefonicky, cez internet, na ulici), a na akej vzorke?
Mnoho falošných prieskumov sa na sociálnych sieťach objavuje s popiskom, že všetky známe agentúry „sú zaplatené” a „klamú” a iba tento prieskum je ten pravý! Ak zbadáš niečo podobné, môžeš to rovno brať ako jasnú známku toho, že sa jedná prinajlepšom o niečie zbožné želanie, ale určite nie o relevantný prieskum verejnej mienky.
Mám sa teda rozhodovať na základe prieskumov?
Sčasti áno, sčasti nie. Prieskumy verejnej mienky by nemali byť hlavným zdrojom informácií, na základe ktorých sa rozhodneš.
Zdroj: giphy.com
Preštuduj si radšej, akú majú strany víziu, kam chcú našu krajinu posunúť, sleduj debaty politikov a aj to, či sa ich názory nemenia v závislosti od počasia.
Prieskumy sú len takým vodítkom, ktoré ti napovie, či má zmysel voliť niekoho, koho preferencie sa kĺžu dnom Mariánskej priekopy, alebo či dať svoj hlas radšej inej strane, ktorá má vo voľbách väčšiu šancu.
Zdroj titulnej fotografie: gettyimages.com
