Generácia,
ktorá sa zaujíma
Generácia,
ktorá sa zaujíma

Klinický psychológ Szeliga: Fajčenie marihuany môže spustiť u ľudí psychózu

„Dnes s istotou vieme povedať, že fajčenie marihuany u niektorých ľudí spúšťa psychózu. Je to najmä pri tých ľuďoch, ktorí majú predispozíciu k psychotickému ochoreniu,“ opisuje Peter Szeliga, ktorý má 25 ročnú klinickú prax ako klinický psychológ. 

Pracoval napríklad aj v Psychiatrickej nemocnici v Pezinku. Hovorí, že pri psychózach je dôležité, aby človek prišiel k psychológovi či psychiatrovi čím skôr.

„Človek, ktorý trpí psychózou, si to neuvedomuje. Preto nepríde sám za doktorom a už vôbec nie včas. Práve toto je výzva pre nás príbuzných, rodinu, priateľov a známych. 

Keď si všimnem neobvyklé, bizarné správanie, veľké zmeny v správaní u človeka, mobilizujem rodinu (iba tá môže priviesť pacienta na vyšetrenie), aby prišla osoba čím skôr na vyšetrenie.“ 

V rozhovore sa dočítaš: 

  • kedy vyhľadať odbornú pomoc,
  • s čím všetkým môžeš prísť za psychológom a psychiatrom,
  • čo je to psychóza,
  • aké príznaky majú ľudia, ktorí trpia mesiášskym bludom či napríklad erotomanickým bludom,
  • či sa dá psychóza vyliečiť úplne,
  • kedy môže marihuana vyvolať psychózu a či sa dá liečiť.

💬 Mnohí ľudia zrejme sami nevedia odhadnúť, kedy a k akému problému by mali vyhľadať pomoc. Aké druhy problémov sa zvyknú liečiť na psychiatrii?

Za psychológom alebo psychiatrom môžu prísť ľudia s akýmkoľvek psychickým problémom. Ak odborník potvrdí, že ide o konkrétnu diagnózu, môže sa začať s liečbou, ktorá je podľa zákona preplácaná zo zdravotného poistenia.

Veľmi častými psychickými ochoreniami sú rôzne druhy depresií. Medzi najčastejšie z môjho pohľadu patria tiež úzkostné poruchy. Časté sú tiež psychotické ochorenia, pri ktorých je potrebná hospitalizácia, aby sme pacientovi vedeli nastaviť správnu liečbu.

V súčasnej dobe sa vyskytujú aj rôzne závislosti a to látkové a aj nelátkové. Medzi nelátkové patria napríklad gambling, závislosť na sociálnych sieťach, počítačových hrách, závislosť na nakupovaní, závislosť od sexu, závislosť od pornografie a podobne. 

💬 S týmito diagnózami prichádzajú ľudia sami a chcú ich proaktívne riešiť?

Zvyčajne áno. Je malý okruh ľudí, ktorí si neuvedomujú, že sú chorí. To sú práve psychózy. Pri ostatných diagnózach si ľudia uvedomujú, že niečo nie je v poriadku a potom je už na nich, či s problémom prídu, alebo neprídu. 

💬 Ešte aby sme objasnili, čo znamená pojem psychózy? 

Psychózy sú ťažké duševné ochorenia, kam patrí napríklad schizofrénia, schizoafektívna porucha, schizotypová porucha a podobne. 

muž s halucináciami
Zdroj: Canva

Existuje taktiež mániodepresívna porucha, kedy pacient trpí extrémnymi výkyvmi nálad. Má pocit, že dokáže všetko, prestane spávať, pretože načo by spal, keď mu to teraz páli a je na krôčik od zostrojenia perpetuum mobile. 

Počas tejto takzvanej manickej fázy začne byť promiskuitný, strieda partnerov, nevníma riziká, ktoré to prináša.Taktiež nevníma, že to môže ublížiť partnerovi alebo partnerke, ak nejakú má. 

Následne sa preklopí do ťažkej, depresívnej fázy, kde taktiež prevažuje nekritický pohľad na samého seba. Keď poviete manickému pacientovi, že by sa mal vyspať, nepríjme to. Povie mi, že nemôže spať, keď sa mu teraz tak darí. Naopak, v depresívnej fáze je pre neho takmer nemožné vstať z postele a byť v živote aktívny. 

💬 Aké sú príznaky psychózy?

Veľmi zjednodušene, aby si to ľudia vedeli predstaviť, psychózy sú duševné poruchy, ktoré sú charakterizované štyrmi vecami:

  • Halucináciami, pod ktorými si môžete predstaviť poruchy vnímania. To znamená, že koľko máme zmyslov, toľko môže existovať halucinácií. 
  • Strata kontaktu s realitou. Pacient nedokáže vyhodnocovať realitu. Niekedy sa bizarne stratí z reality až tak, že napríklad nadviaže kontakt s mimozemšťanmi a pravidelne s nimi komunikuje cez rádio na šifrovanom kanáli a zapisuje si ich posolstvá. Je presvedčený, že na to musí upozorniť celý svet, lebo príde katastrofa. Vo všeobecnosti, ľudia trpiaci stratou reality vnímajú, že to, čo im ukazujete a hovoríte, nie je reálne. 
  • Ďalším znakom je nekritickosť. Pacient si neuvedomuje, že niečo s ním nie je v poriadku. Napríklad, keď som pracoval v nemocnici na internom oddelení, tak ma volali z gynekológie. Pacientka, ktorá bola hospitalizovaná kvôli rizikovému tehotenstvu, sa sprchovala oblečená. Neuvedomovala si, že to nie je v poriadku.Taktiež sa stalo, že pacient sa vyzliekol donaha a kráčal tak po meste. 
  • Bludy. Tu ide o  poruchu myslenia. To znamená, že nie je postihnuté vnímanie, ale myslenie. Človek je presvedčený o niečom, čo ale v skutočnosti nie je pravda. 

💬 S akými bludmi sa v praxi stretávate? 

Napríklad môže mať človek Mesiášsky blud. Je presvedčený o tom, že len on dokáže niekomu pomôcť. Vníma sa tak, že je jediný záchranca sveta. Napríklad, momentálne je ťažká ekonomická situácia a tento človek povie, že on nás z tejto zlej situácie môže vyviesť. V extrémnych prípadoch sa človek vníma tak, že je druhý Kristus a spasí celý svet. 

Zdroj: Canva

Existuje aj takzvaný omnipotentný blud. Takýto človek väčšinou povie: „Všetko zvládnem, nie je problém. S čím môžem, s tým pomôžem.“

Taktiež existuje erotomanický blud. Človek nadobudne presvedčenie, že je eroticky príťažlivý pre všetkých a každý po ňom túži. 

Dôležitý je taktiež paranoidný blud. Som presvedčený, že niekto mi chce uškodiť alebo ma prenasleduje, či ma chce dokonca zabiť. 

Kverulácie sú zase typické tým, že sa človek sťažuje. Napríklad človek trpiaci týmto bludom ba sa bytovému správcovi sťažoval, že sused mu pravidelne púšťa cez stenu jedovatý plyn.  

💬 S akým konkrétnym bludom ste sa v praxi stretli? 

Mali sme napríklad pacientku, ktorá prišla skormútená a tvrdila nám, že suseda jej robí zle a dala jej do výfuku auta vranu. Tak sme sa jej spýtali, akú vranu myslí. 

„Normálne vranu, vtáka. Celá bola vo výfukovej rúre, pán doktor,“ odvetila mi.

Vieme si overiť, že to fyzicky nie je možné. Keď na tom pacient trvá, tak to charakterizuje práve blud. 

💬 Dá sa takéto ochorenie úplne vyliečiť? 

Pri psychózach platí viac ako pri ostatných diagnózach – čím skôr prídem, tým je aj väčšia pravdepodobnosť celkového vyliečenia. To znamená, že pacient, ktorý príde s prepuknutou psychózou, ktorá trvá krátko a je správne zdiagnostikovaná, má vysokú šancu na úplné vyliečenie.

V takomto prípade je veľmi nutná spolupráca s klinickým psychológom, ktorý objektívnymi psychodiagnostickými testami zistí, či sa jedná o psychotické ochorenie. 

Psychiater stanovuje diagnózu na základe rozhovoru a pozorovania. Psychológ k tomu využíva aj psychodiagnostické testy, v ktorých sa prejaví každá psychóza.

Keď príde rýchla a správna diagnóza, nasadia sa lieky, lebo bez nich sa takéto ťažké stavy liečiť nedajú. Máme veľmi účinné lieky, takzvané neuroleptiká alebo antipsychotiká. 

Keď sa nasadia včas a v správnej dávke, tak sa môže dostať pacient zo psychózy úplne. Psychotické ochorenie odoznie a už nikdy sa nemusí vyskytnúť.

Zdroj: Canva

Niekto, napríklad rodina pacienta, ktorá ho nevidela počas psychotického ochorenia, po vyliečení ani nespozoruje rozdiel, lebo sa vráti do zabehnutých koľají. 

💬 Hovoríte, že pacient, ktorý trpí psychózami, si neuvedomuje, že je chorý. Mali by zakročiť jeho blízki, ak spozorujú, že s človekom niečo nie je v poriadku?

Človek, ktorý trpí psychózou, si to neuvedomuje. Preto nepríde sám za doktorom a už vôbec nie včas. Práve toto je výzva pre nás príbuzných, rodinu, priateľov a známych. 

Keď si všimnem neobvyklé, bizarné správanie, veľké zmeny v správaní u človeka, mobilizujem rodinu (iba tá môže priviesť pacienta na vyšetrenie), aby prišla osoba čím skôr na vyšetrenie. 

Ak potvrdíme psychózu, ihneď konzultujeme a odosielame pacienta k psychiatrovi. Ten predpíše vhodné lieky, aby sa čím skôr začala liečba. Následne môže prebiehať aj psychoterapia, no najprv musia odoznieť halucinácie, bludy a pacient sa musí vrátiť späť do reality. Až vtedy má zmysel psychoterapia. 

Platí to aj opačne, čím neskôr pacient so psychózou príde, tým je nižšia pravdepodobnosť na celkové vyliečenie. 

💬 Hovoríte, že takýto pacienti často spochybňujú realitu. Berú v takomto stave vážne to, že by mali užívať nejaké lieky?

Práveže nie. Psychotickí pacienti bývajú v užívaní liekov veľmi nedisciplinovaní.

Je nutné, aby sa o toto starali pacientovi príbuzní a kontrolovali ho pri ich užívaní. Taktiež by mali zabrániť svojvoľnému vysadeniu liekov. 

Ak psychotický pacient dostane správne lieky, psychóza pomerne rýchlo odznieva. Pacient si povie, že mu je už dobre a lieky vysadí. Pri psychózach hrozí relaps, čiže návrat psychotickej epizódy. Keď sa bavíme o úspechoch liečby, tak platí vzorec, že s každým ďalším relapsom sa znižuje pravdepodobnosť celkového vyliečenia. 

Sú pacienti, ktorí musia užívať lieky celý svoj život. Taktiež sú pacienti, ktorí sa z tohto ochorenia vyliečia, no nedosiahnu taký stav, v akom boli pred prepuknutím ochorenia. Hoci vedia normálne fungovať, nie sú takí istí, ako bývali pred chorobou. To sa nazýva postpsychotický defekt osobnosti. 

💬 Ako môže človek dostať toto psychotické ochorenie? Je to v génoch alebo ide o niečo, čo spôsobia nejaké jeho životné skúsenosti?  

Nevieme presnú odpoveď. V každej učebnici psychiatrie je napísané: Etiogenéza a etiopatia daného ochorenia dodnes nie je známa. To znamená, že dodnes nepoznáme príčinu psychóz a nevieme povedať, z čoho vznikajú.  

Poznáme zopár príčin a jedna sa týka práve fajčenia marihuany. Dnes s istotou vieme povedať, že fajčenie marihuany u niektorých ľudí spúšťa psychózu. Je to najmä pri tých ľuďoch, ktorí majú predispozíciu k psychotickému ochoreniu. 

Problém je, že my nevieme, kto z nás má predispozíciu k takémuto ochoreniu. Preto niektorí ľudia, ktorí užívajú kanabinoidy, dostanú psychózu alebo panické ataky. 

💬 Vyvolávajú psychózu aj produkty z CBD, ktoré sú na trhu mimoriadne obľúbené? 

CBD je iné. Marihuana obsahuje okrem CBD aj THC. Vznik psychóz sa viaže na obsah THC, ktorý sa nachádza práve v marihuane. 

Zdroj: Canva

V klinickej praxi sa ukazuje, že psychózy vyvolané napríklad fajčením marihuany sa nedajú liečiť. Na tieto psychózy nefungujú správne neuroleptiká, nefunguje psychoterapia, nefunguje ani biologická liečba, kam patria elektrošoky. Vtedy prechádza táto psychóza do chronického ochorenia a mladí ľudia tak často končia na invalidnom dôchodku vo svojich 20. rokoch.

Kto je Peter Szeliga?

PhDr. Peter Szeliga, Ph.D. je klinický psychológ v ambulancii klinickej psychológie a neuropsychológie Mental Care s.r.o.. Má 25 ročnú klinickú prax (v Psychiatrickej nemocnici Pezinok, vo Fakultnej nemocnici Trnava, súkromná ambulancia klinickej psychológie). Absolvoval 8 rokov psychoterapeutického výcviku v hlbinnej psychodynamickej psychoterapii.

Zdroj titulnej fotografie: Canva

Podcast OKLAMANÍ: Sme vo vesmíre sami?

Tieto Google nástroje ti uľahčia život. Koľko z nich používaš?

VIDEO: Aké heslá (ne)používať?

Reklama

Vyber si viac z Self-Care

Aj vďaka vám vieme vytvárať obsah, ktorý mladým ľuďom pomáha pochopiť zložitý svet. Podporte našu tvorbu.

alebo