Generácia,
ktorá sa zaujíma
Generácia,
ktorá sa zaujíma

Návod: Ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí veria hoaxom a konšpiračným teóriám?

Niekedy je naozaj ťažké rozprávať sa s ľuďmi cudzími aj blízkymi o háklivých témach, ako sú hoaxy a konšpiračné teórie. Takýto rozhovor sa však nemusí skončiť hádkou či prerušením kontaktov. Dá sa to aj inak.

Máš záujem sa so mnou o tomto baviť? 

Skôr ako sa pustíš do oduševneného presviedčania ľudí, ktorí veria dezinformáciám, zisti si, či sa s tebou o tom vôbec chcú baviť. 

Empatia a pochopenie je základom pri náročných rozhovoroch. Ľudia veria konšpiračným teóriám a hoaxom často zo strachu alebo napríklad preto, lebo nemajú zvládnutú mediálnu gramotnosť. Takmer nikdy to však nie je preto, že chcú druhým zle.

Ak nemá človek, s ktorým sa chceš rozprávať, úplne odmietavý postoj, dobrým ice breakrom bude krátka konverzácia.

Ak zaujme odmietavý, obranný až agresívny postoj, radšej od tejto debaty upusti a bavte sa o neutrálnejších veciach, ktoré nevyvolávajú silné emócie.

Súhlasím s tebou 

„Počkať, počkať, ale ja nesúhlasím s tým, že keď bude človek piť SAVO neochorie.“

S tým by si rozhodne ani súhlasiť nemal. Pokiaľ sa však chceš s druhou osobou porozprávať pokojne a racionálne, je dobré, aby ste našli niečo, na čom sa zhodnete obaja. Čo to môže byť? 

Napríklad povedz: „Určite sa zhodneme na tom, že chceme byť obaja zdraví.“

Aj takáto jednoduchá veta môže spraviť veľa. Či už je to kamoš, rodina alebo aj cudzí človek, vďaka tomuto súhlasu nebude mať pocit, že si v konverzácii jeho nepriateľ.

Prečo si to myslíš? 

Nechoď do konverzácie s tým, že nechceš o názore druhého nič počuť. Veľa sa pýtaj, prečo má taký názor, aký má. 

„Ako by mohlo pitie SAVA prispieť k zdraviu? Prečo si myslíš, že vojna na Ukrajine nie je?“

Často sa stane, že ľudia, ktorí veria konšpiračným teóriám alebo iným dezinformáciám, nájdu vo svojich argumentoch trhliny, keď sa ich budeš pýtať veľa otázok. Sami si uvedomia, že napríklad nemajú dostatok informácií alebo ich argumenty nie sú podložené žiadnymi dôkazmi.

Naozaj ťa počúvam

Zaujímavým trikom, ktorý si môžeš pri najbližšej príležitosti vyskúšať, je zopakovať to, čo ti hovorí druhá osoba. Vďaka tomu bude mať pocit, že ju pozorne počúvaš. 

Dôležité je, aby osoba nemala iba taký pocit, ale aby si ju skutočne počúval a vnímal jej emócie počas konverzácie. 

will smith počúva
Zdroj: giphy.com

Nemôžeme argument druhého iba odmietnuť a začať ho poučovať. To nemá rád naozaj nikto. Skús si predstaviť, že sa nachádzaš v takejto situácii ty. Tiež by sa ti zrejme jednostranná forma konverzácie nepozdávala a ukončil by si ju skôr, ako by začala.

Porozprávajme sa o tom medzi štyrmi očami

Keď sa snažíš rozprávať s niekým o citlivej téme, ideálne je porozprávať sa o tom v súkromí. Tvojím cieľom by nemalo byť človeka vysmiať pred kamarátmi.

Nechceš predsa, aby sa cítil nepríjemne. Naopak, vytvorením bezpečného priestoru, kde sa môžete otvorene porozprávať, dosiahneš oveľa viac. Možno napríklad aj to, že ľahšie uzná svoju chybu alebo omyl.

Viem, že je to pre teba veľmi silná téma, skúsme sa však o nej porozprávať pokojne

Dezinformácie sú často tvorené s cieľom vyvolať v nás emócie

ukážka z konšpiračného webu badatel
Zdroj: badatel.net

Aký máš pocit z týchto titulkov? Je možné, že pri ich čítaní pociťuješ strach, hnev a bezmocnosť. Predstav si, že si ich prečíta napríklad tvoja babka, ktorá sa zľakne, že informácie je pravdivá. Začne ti o nej hovoriť, možno sa rozčuľovať načo nám je celé NATO a že ju zabije umelá inteligencia. 

Ak jej začneš hovoriť, že sú to blbosti, veľmi jej nepomôžeš. Čím jej môžeš pomôcť, je vysvetliť jej, ako fungujú dezinformačné weby. Môžeš jej povedať, že titulky sú písané tak, aby v nej vyvolali strach. Článok ani nemá svojho autora. Redakcia nie je konkrétna osoba, ktorá by zodpovedala za to, že obsah je kvalitný a pravdivý. 

Môžete si spolu článok pozrieť a zistiť, či sú v ňom uvedené zdroje a ak áno, zistiť, kam vás presmerujú. Môže sa pokojne stať, že na ďalšie dezinformačné weby. 

Racionálny, pokojný rozhovor obom pomôže viac, ako hádky a osočovanie. Niekedy je to síce nadľudský výkon, ale ak zachováš chladnú hlavu, dostaneš sa ďalej.

Ani ja nie som imúnny voči dezinformáciám

Je dôležité uvedomiť si, že aj ty môžeš podľahnúť klamlivej informácii. Existuje teória o efekte tretej osoby. Podľa nej ľudia často zvyknú pokladať priemernú osobu na Facebooku za viac náchylnú uveriť dezinformáciám a hoaxom, zatiaľ čo seba vnímajú ako ľudí, ktorí takému niečomu neuveria. Aj keď je dokázané, že osoby s vyšším vzdelaním majú nižšiu pravdepodobnosť veriť dezinformáciám, nikto proti nim nie je úplne imúnny. Pokiaľ si teda myslíš, že by si nikdy ničomu takému nenaletel, je to len ilúzia. 

Preto nie je na mieste urobiť osobe, s ktorou sa bavíš o takejto téme, prednášku v duchu “Ako sa mýliš a si hlupák a ja mám pravdu”. Oveľa účinnejšie je prísť s empatiou, rešpektom a pochopením

Pri takomto rozhovore tiež nie je dobré druhého zahltiť faktami, vysvetleniami a analýzami. Tí, ktorí veria hoaxom a dezinformáciám, majú tendenciu siahať po zjednodušených riešeniach. Ani ty nemusíš zachádzať príliš do detailov. Používaj radšej krátke a jasné vety, ktorými im poskytneš zdanlivo jednoduchú odpoveď. 

Nezabudni si však predtým tému dobre naštudovať, aby si vedel vhodne reagovať.

Chápem ťa, ALE…

Slovko ALE by si mal z takýchto rozhovorov vypustiť. Je to veľmi ťažké, keďže táto spojka je jednou z najčastejšie používaných pri argumentácii.

Slovo „ale“ vymaže to, čo bolo práve povedané. Napríklad: „Chápem, že sa bojíš vakcíny, ale tento strach je zbytočný.“

Táto veta pôsobí na prvý pohľad priateľsky, ALE… v skutočnosti vysiela odkaz, že strach toho druhého nechápeš a popieraš.

Namiesto toho odpovedaj „a zároveň“ alebo polož otázku začínajúcu „ako“ alebo „čo“. Teda napríklad: „Chápem, že sa bojíš vakcíny. Čo konkrétne ťa na nej desí?“

Prečo je dôležité rozprávať sa s ľuďmi o týchto témach?

Možno sa ti nechce púšťať do konverzácie, ktorá aj tak skončí tak, že má každý svoju pravdu.
Rozprávať sa s ľuďmi, ktorí veria dezinformáciám, je však veľmi dôležité. Každý jeden človek môže nebezpečný obsah šíriť ďalej medzi kolegov, kamošov, nebodaj fanúšikov a odberateľov na sociálnych sieťach. Môžu teda poškodiť iných, hlavne, ak ide o medicínske dezinformácie.

Ďalším dôvodom, prečo sa zaujímať o týchto ľudí a snažiť sa zmeniť ich pohľad na veci, je ich psychické zdravie. Dezinformácie sú často zamerané na živenie strachu a nenávisti. Ak ich denne čítajú, len sa v nich prehlbuje nedôvera k inštitúciám aj svojmu okoliu a strach z médií a niekedy aj celého “dnešného” sveta.

Zdroj titulnej fotografie: gettyimages.com/Robert Barca

Podcast OKLAMANÍ: Sme vo vesmíre sami?

Tieto Google nástroje ti uľahčia život. Koľko z nich používaš?

VIDEO: Aké heslá (ne)používať?

Reklama

Vyber si viac z Hoaxy&Konšpirácie