Čo robia ľudia na psychiatrickom liečení? Môžu vyjsť von z areálu a ísť si nakúpiť? Všetky praktické otázky, ktoré vás zaujímajú o hospitalizácií na psychiatrii zodpovedal klinický psychológ PhDr. Peter Szeliga, Ph.D..
💬 Kedy je nutné byť hospitalizovaný v liečebnom ústave?
Kľúčové dôvody sú dva. Hospitalizácia je nutná, keď pacient v ambulantnej starostlivosti zlyháva. To znamená, že ambulantná starostlivosť, psychiatrická alebo psychologická, nepostačuje. Jeho stav sa nelepší, pacient nie je schopný dodržiavať režim.
Druhý dôvod je ten, keď treba správne nastaviť pacienta na lieky alebo zistiť diagnózu. Nie je vždy jednoduché určiť správnu diagnózu na základe jedného či dvoch sedení. V medicíne vždy platí, aspoň nás to tak učili kedysi, že správna diagnóza je 50 % úspechu.
O tej diagnóze platí to isté, čo o farmakologickej, teda liekovej liečbe. Vďaka hospitalizácii môžeme pacienta denne pozorovať, dlhodobejšie ho diagnostikovať a tým prísť k jednoznačnej a správnej diagnóze.
💬 Ako vyzerá klasický deň pacienta po tom, čo príde do psychiatrickej liečebne?
Režim vždy začína rannou komunitou, kde sa stretnú pacienti so zdravotným personálom – psychiatrom, psychológom či zdravotnými sestrami. Referuje sa večer a noc – aká bola, kto mal aké obtiaže, kto sa ako cítil. Novoprijatý pacient sa skupine predstaví a povie niečo o sebe.
Potom nasledujú raňajky a v dopoludňajších časoch je v režime často vizita. Vizita je buď malá, ktorá sa robí každý deň alebo veľká, ktorá býva zvyčajne 1-2 x do týždňa. Po vizite nasledujú rôzne aktivity, a to napríklad individuálna psychoterapia alebo skupinová psychoterapia.
Pacienti sa naobedujú a potom prichádza čas na rôzne aktivity ako napríklad štrikovanie, háčkovanie, maľovanie, pracovanie s drevom. Niektorí radi robia v záhrade alebo vykonávajú športové aktivity. Pacienti si môžu vybrať aktivity podľa toho, čo ich baví.
Po týchto aktivitách majú voľný čas, ktorý môžu využiť, ako chcú. Môžu sa ísť napríklad prejsť, nakúpiť si v obchode alebo v bufete, ak je priamo v zariadení.
Popoludní zvykne bývať aj autogénny tréning, čo sú v podstate relaxačné metódy. Môžu sa zúčastniť tí, ktorí chcú alebo tí, ktorým to bolo doporučené. To sú najmä pacienti trpiaci stresom.
Nácviky relaxácie sú mimoriadne žiadané.
Po týchto aktivitách nasleduje večera a spánok.
Aj na uzavretom oddelení je režim dňa veľmi podobný, akurát je odlišný v tom, že v čase voľna nemôže pacient svojvoľne opúšťať zariadenie.
💬 Keď sa ešte vrátime k voľnému času, kedy si môžu ísť pacienti napríklad nakúpiť. Majú povolené vyjsť z areálu?
Samozrejme. Všetci, okrem tých, ktorí sú na zatvorených oddeleniach. Pacienti bývajú bežne oblečení v civile a môžu chodiť z areálu von.
💬 Aká je minimálna a maximálna doba liečebného pobytu?
Záleží od toho, ako sú psychiatrické oddelenia a liečebne charakterizované. V nemocniciach spravidla bývajú pacienti kratšiu dobu ako v liečebniach. Napríklad na psychiatrickom oddelení v Trnave je tzv. urgentná psychiatria. Tu bývajú pacienti v priemere 1 – 3 týždne.
Veľa závisí taktiež od toho, akú liečbu pacienti podstupujú. Ak sú na protialkoholickej liečbe, tak sa zdržia výrazne dlhšie. Tí strávia na liečení aj niekoľko mesiacov.
💬 Rátajú psychiatrie s tým, že pacienti sa môžu vrátiť na liečenie aj po tom, čo ukončili prvé? Preplatí im opakované liečenie zdravotná poisťovňa?
Niektoré nemocnice, liečebne, alebo psychiatrické oddelenia majú tzv. denný stacionár. Pacienti, ktorí ukončia pobyt v liečebni a sleduje ich už iba ambulantný psychiater, môžu tento stacionár navštevovať. Robia tam všetko to, čo v liečebni. Jediný rozdiel je pri týchto zariadeniach v tom, že ich služby môže pacient využívať iba počas pracovného dňa, nemôžu tam byť hospitalizovaní.
Tieto stacionáre slúžia ako prechod z liečenia do normálneho života. Povedzme si narovinu, pre mnohých pacientov je hospitalizácia istým chráneným prostredím od okolia. Ak sa títo pacienti nachádzajú v bežnom v živote a ich prostredie je toxické, tak hospitalizácia môže pôsobiť ako ochranný faktor.
Raz sa však musia pacienti vrátiť do bežného života a niekedy ten prechod môže byť ťažký. Práve preto existujú denné stacionáre.
💬 Čo v prípade, ak sa niekto liečil z alkoholizmu a po návrate z liečebne sa opäť vráti k pitiu. Môže ísť opätovne na liečenie?
Existuje tzv. relaps, čo znamená návrat ochorenia. Opakované hospitalizácie sú preto bežná vec. Sú pacienti, ktorí sú na psychiatrii hospitalizovaní raz za život, sú pacienti, ktorí sú tam párkrát za život, no existujú aj takí pacienti, ktorí sa do liečební vracajú neustále.
Kto je Peter Szeliga?
PhDr. Peter Szeliga, Ph.D. je klinický psychológ v ambulancii klinickej psychológie a neuropsychológie Mental Care s.r.o.. Má 25 ročnú klinickú prax (v Psychiatrickej nemocnici Pezinok, vo Fakultnej nemocnici Trnava, súkromná ambulancia klinickej psychológie). Absolvoval 8 rokov psychoterapeutického výcviku v hlbinnej psychodynamickej psychoterapii.
