Generácia,
ktorá sa zaujíma
Generácia,
ktorá sa zaujíma

4 spôsoby, ako ťa vie oklamať vlastný mozog

Môže ťa oklamať tvoj vlastný mozog? Môže. Tento jav má dokonca aj múdry názov. Volá sa kognitívne skreslenia.

Čo si vybrať? Zmenu alebo status quo?

Zmeny sú pre každého veľmi stresujúce. No a čo nás stresuje, to je negatívne

Zmeny + stres = negatívum

Táto rovnica však veľmi zmysel nedáva, lebo zmena nás často vedie k lepšiemu. Problémom je stres, kvôli ktorému radšej zmeny robiť nechceme.

Ako to myslím? Napríklad stiahneš otcovi do mobilu Google Mapy. Namiesto toho, aby ich začal používať, sa naďalej riadi starým dobrým autoatlasom. Hoci päťkrát zablúdi a trikrát sa musí po ceste spýtať okoloidúcich kadiaľ ďalej, nevadí mu to, lebo tak to robil vždy. 

Keď mu budeš tvrdiť, že Google Mapy by ho navigovali bez jedinej chyby, povie ti, že kedysi žiadnu elektroniku nepotrebovali a dostali sa všade. Preto ju nepotrebuje ani teraz. Jednoducho, nechce urobiť zmenu. Viac mu vyhovuje status quo.

Teraz už určite vyhrám alebo ako sa gambler zmýlil

Povedzme si príklad na tejto nie veľmi dobrej rozprávke.

Bol raz jeden tulák, ktorý rád chodil do krčiem a hral s gamblermi malú hru. 

Vošiel dnu a vždy zvolal: ,,Čo padne? Hlava či znak?” pričom okázalo mával vo vzduchu veľkou zlatou mincou.

Minca mala cenu celého kráľovstva. Tulák vždy prešiel pohľadom po každom v krčme a vybral si súpera, na ktorom videl, že rád riskuje. Ak vyhrá, získa mincu, ak prehrá, dá mu všetko, čo má.

,,Čo padne?”

,,Hlava,” povedal gambler. A skutočne padla. Takto vyhodil tulák mincu päťkrát a gambler zakaždým uhádol. Padla trikrát hlava a dvakrát znak. 

,,Čo padne teraz?”

,,Znak,” povedal gambler sebavedome.
Tulák vyhodil mincu do vzduchu a šikovne ju chytil druhou rukou. Padla hlava. Rozzúrený gambler začal kričať, ako je to možné. 

Tulák mu na to šibalsky odpovedal: ,,Náhoda nemá pamäť.”

Gamblerov omyl sa nám deje, keď si myslíme, že predošlé výsledky priamo ovplyvňujú tie budúce, aj keď medzi nimi fakt nie je žiaden súvis. To, že padne trikrát hlava a dvakrát znak ešte neznamená, že sa minca rozhodne dorovnať skóre. Myslí si to iba náš mozog. Práve to sa nazýva gamblerov omyl.

Keď skočí do studne on, skočím aj ja

Keď sa ťa mama pýta, či by si skočil do studne, keď to spraví aj tvoj kamoš, znie to ako nezmyselná otázka. 

V skutočnosti ťa však mama upozorňuje na to, že robíš všetko to, čo robia tvoji kamoši, aj keď to nie je dobré. Napríklad chodíš za školu alebo si potajomky ideš zapáliť s kamošmi a potom sa snažíš prekryť zápach sprejom do záchoda. 

Je možné, že si podľahol tzv. stádovému efektu. To znamená, že slepo nasleduješ skupinu, v tvojom prípade napríklad kamarátov. Keď fajčia oni, fajčíš aj ty. Ak povedia, že očkovanie ti zaručene spôsobí rakovinu, súhlasíš s nimi, aj keď máš úplne iný názor. Prečo?

Nerozhoduješ sa objektívne, teda podľa svojho úprimného názoru, ale podľa názoru ostatných. Aj keď to nerobíš vedome alebo schválne.

Ako aj predtým, ide o to, aby sme ako ľudia ochránili svoju sebaúctu. Keď má veľa ľudí nejaký názor, oplatí sa k nim pridať.

Tiež môže ísť o dojem, mimochodom, zlý, že inteligentní ľudia majú vždy pravdu. Nechceme sa cítiť ako menej inteligentní, kebyže s nimi nesúhlasíme. 

Kedysi vydržalo všetko dlhšie alebo klam preživších

,,Máte nejaký recept na dlhovekosť?”

,,Celý život som si dával na raňajky za pohárik domáceho páleného.”

Určite si už videl v telke takúto milú, nevinnú reportáž o starčekoch, ktorí oslávili svoje sté jubileum. 

Samozrejme, prajeme im naďalej zdravie, ale stali sa súčasťou chyby myslenia. 

Dôležité je totiž pozrieť sa na tie tisíce ľudí, ktorým alkohol spôsobil závislosť, cirhózu pečene, mozgovú mŕtvicu a množstvo ďalších zdravotných problémov. 

To isté platí napríklad o presvedčení, že kedysi bola elektronika oveľa kvalitnejšia, lebo mama má rádio ešte z roku 1987. Zase sa treba pozrieť na všetky prístroje, ktoré od roku 1987 prestali fungovať a musela ich vyhodiť.
Ak teda jedna vec vydrží výnimočne dlho, neznamená to, že v minulosti boli všetky lepšie, ale zameriavame sa iba na tie “preživšie”.  

Ako nepodľahnúť týmto chybám? Kľúčom je kritické myslenie

Každý z času na čas podľahneme takejto chybe. Dôležité je uvedomiť si ju a spýtať sa sám seba otázky ako: 

👉 Hľadal som cielene aj informácie o opačnom názore a z iných zdrojov?

👉 Pamätám si situáciu naozaj správne a rovnako si ju pamätajú aj druhí? 

👉 Predpokladám hneď po naštudovaní pár informácií, že už viem o téme dosť? 

👉 Z čoho pochádzajú moje názory a čo ich práve ovplyvňuje (napríklad emócie, okolie, sebavedomie)? 

K tomu, aby sme vedeli správne vyhodnocovať rôzne situácie v našom živote, potrebujeme aj kritické myslenie. 

🌟 Preto sa neboj zisťovať a veľa sa pýtať. Ak ťa zaujímajú kognitívne skreslenia, prečítať si o nich môžeš viac aj v tomto článku: 

Podcast OKLAMANÍ: Sme vo vesmíre sami?

Tieto Google nástroje ti uľahčia život. Koľko z nich používaš?

VIDEO: Aké heslá (ne)používať?

Reklama

Vyber si viac z Hoaxy&Konšpirácie