Už 18 rokov je Slovensko členom Európskej únie. Ako taký dospelák teda môžeme celkom dobre zhodnotiť, čo nám toto členstvo prináša.
Veľa ľudí sa sťažuje, že Slovensko po vstupe do EÚ nezískalo nič. Po divokých 90-tych rokoch bolo ale prijatie do rodiny vyspelých, moderných a demokratických krajín Európy veľmi dôležitý krok. Veď len pár rokov predtým nás ministerka zahraničných vecí USA, Madeleine Albright, nazvala čiernou dierou Európy.
Kvalita nášho života sa počas týchto 18 rokov výrazne zlepšila. Ak sa to niekomu nechce veriť, pozrime sa na čísla. Tie neklamú.
Minimálna mzda sa na Slovensku zvýšila z vtedajších približne 216 € na dnešných 646 €. Pred vstupom do EÚ bolo u nás nezamestnaných 16 % ľudí, dnes je to len 6,14 %.
Každý jeden rok doteraz Slovensko z EÚ dostalo viac peňazí, ako jej zaplatilo. Je to aj vďaka krajinám ako Nemecko, Švédsko alebo Holandsko, ktoré do EÚ výrazne viac dávajú ako prijímajú.
V regiónoch, ktoré sú aj pánu bohu za chrbtom, vďaka týmto peniazom postavili takmer 2 250 km ciest. 157 000 ľuďom sa pomohlo s lepším vodovodom a kanalizáciou, čo je v 21. storočí fakt dosť potrebná vec. A opravili sa námestia, pamiatky, školy, nemocnice, parky, cyklotrasy, skrátka, ako sa hovorí –
Svoje produkty podnikatelia môžu ponúkať nielen zopár miliónom Slovákov, ale viac ako 440 miliónom kupujúcim z celej EÚ. Môžeme pracovať v ostatných krajinách EÚ bez špeciálneho pracovného povolenia a máme garantované rovnaké práva ako domáci obyvatelia.
Slovensko tiež prešlo na euro, čo znamená, že “naše” peniaze platia v ďalších 18 krajinách Európy a naša mena je stabilná. Eurozóna je jednou z najväčších a najsilnejších svetových ekonomík.
Členstvo v Únii nie je, samozrejme, len o peniazoch a opravených cestách. Určite si si tiež všimol alebo všimla, že do krajín EÚ vchádzame len tak, akoby si prechádzal z Veľkého Krtíša do Rimavskej Soboty.
Po vstupe do schengenského priestoru sa zrušili kontroly na hraničných priechodoch. Schengenský priestor je výhodný nielen pre nás, ale aj pre tak vyspelé krajiny, ako je Island, Nórsko, Švajčiarsko či Lichtenštajnsko, ktoré doň vstúpili aj napriek tomu, že nie sú členmi EÚ.
Vďaka členstvu a kreditu Únie máme aj desiaty najsilnejší pas na svete a bez víz sa dostaneme do 182 krajín.
Mladí ľudia si môžu užívať študijný program Erasmus+, čo aj mnohí naplno robia. Využilo ho už viac ako 40 000 slovenských vysokoškolákov.
Samozrejme, že môžeme v piatok večer s kamošmi na niečo európske aj ponadávať.
Napríklad je síce skvelé, že sme súčasťou veľkého trhu, ale znamená to aj väčšiu konkurenciu pre našich podnikateľov.
Rovnako, keď je jedna krajina EÚ v problémoch, je to problém aj pre ostatných členov. No a niekedy trvá naozaj dlho, kým sa na niečom v EÚ dohodneme. Vždy je jednoduchšie, keď sa krajina dohodne sama so sebou, ako keď má byť na konci aspoň ako-tak spokojných 27 krajín naraz.
Veď poznáš to dohadovanie sa s partiou na chate o tom, kto bude variť a čo. A to vás ani nie je 27.
Napriek občasným nedorozumeniam európskej 27-čky sú ale stále štáty, ktorých snom je stať sa členom tohto EÚ klubu, kde sa môžu cítiť bezpečne.
