Mať každý rok o deň dlhšie prázdniny je krásna vec. Je to tak vďaka ústave, ktorá je natoľko významná, až si zaslúžila štátny sviatok. Ak by sa ťa ale niekto na ulici opýtal, čo to tá Ústava SR vlastne je, asi by si viac hapkal ako suverénne odpovedal. Je to iný výraz pre hymnu? Sú to všetky naše zákony dokopy? Je to len stará zaprášená kniha, ktorá nič neznamená? Poďme si to objasniť.
Má vlastný sviatok aj miesto v každej školskej triede
Ústava SR je najvyšší a najdôležitejší zákon štátu. Prijali ju 1. septembra 1992, vďaka čomu máš o jeden deň dlhšie prázdniny.
Tvorí ju preambula a deväť hláv, ktoré sa ďalej členia na oddiely, články, odseky a písmená.
Môžeš si ju pokojne predstaviť ako hydru, ktorá neúnavne ochraňuje demokraciu a tvoje práva každý deň. Teraz si ešte vygoogli, čo je tá hydra.
Okrem toho, že definuje štátne symboly ako hymnu, vlajku či znak, obsahuje aj ďalšie dôležité veci, vďaka ktorým máš zaručené napríklad také právo na život alebo vzdelanie.
Z čoho sa skladá Ústava SR?
- Prvá hlava – základné ustanovenia, štátne symboly a hlavné mesto SR
- Druhá hlava – základné práva a slobody
- Tretia hlava – hospodárstvo
- Štvrtá hlava – územná samospráva
- Piata hlava – zákonodarná moc
- Šiesta hlava – výkonná moc
- Siedma hlava – súdna moc
- Ôsma hlava – prokuratúra SR a verejný ochranca práv
- Deviata hlava – prechodné a záverečné ustanovenia
Aké sú hlavné superschopnosti ústavy SR?
Definuje a chráni základné ľudské práva a slobody
Predstav si, že sedíš doma na gauči. Zrazu ti tam len tak napochodujú cudzí ľudia a začnú sa správať, ako by im to tam patrilo.
Pokojne by to mohli spraviť, nebyť ústavy. Ústava SR definuje tvoje práva a slobody, ktoré sú nedotknuteľné a zaručuje sa, že ich bude chrániť.
Ľudské práva a slobody sú absolútnym základom slobodnej demokratickej a vôbec úspešnej krajiny.
Preto musia byť jasne deklarované so všetkou vážnosťou, napríklad aj v najvyššom zákone krajiny a teda v ústave.
Nie na nejakom papieri na nástenke či vo volebnom programe.
Definuje zložky štátnej moci
Ak by sme nemali súdy, vládu či parlament, bol by tu jedným slovom chaos.
Preto je u nás štátna moc v ústave rozdelená na výkonnú (vláda), zákonodarnú (parlament) a súdnu moc. Ústava jasne hovorí aj to, aké práva majú občania, kde sa ich môžu domáhať, aká inštitúcia ich pritom chráni, aké štátne zriadenie má krajina a podobne. Štátna moc je najvyššou formou verejnej moci a jej zdrojom v demokratickom štáte sme my, ľudia.
V tejto situácii slúži ústava ako taký návod na bezproblémový chod krajiny. Aj preto sme ústavu prijali ešte skôr, ako vznikla samotná Slovenská republika.
No a teraz je čas na 8 sekundový oddych.
Čo je to zákonodarná, výkonná a súdna moc?
Tieto tri zložky sú definované v piatej, šiestej a v siedmej hlave ústavy.
Zákonodarná moc
Kto stojí za touto mocou? Nám dobre známa NR SR alebo bez skratky, Národná rada Slovenskej republiky.
Poslanci v NR SR tvoria a schvaľujú zákony. Samozrejme, nie je to ich jediná činnosť – môžu taktiež odvolávať ministrov, kontrolujú vládu, volia a odvolávajú v tajnom hlasovaní svojho predsedu a podpredsedov a ďalší rad činností.
Národná rada Slovenskej republiky je inak povedané parlament, ktorý má 150 poslancov a tých si volíme my, každé 4 roky v najpopulárnejších voľbách na Slovensku. Áno, v parlamentných.
Výkonná moc
Túto moc tvorí prezident a vláda. Vláda je tvorená z predsedu, podpredsedov a členov vlády, teda ministrov. No a čo robia?
Členovia vlády si riadia svoje ministerstvá ako je napríklad ministerstvo zdravotníctva, hospodárstva, vnútra, obrany, spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu a podobne.
Vláda pripravuje aj väčšinu návrhov nových zákonov, schváliť ich však musí parlament.
Predseda vlády kontroluje a dozerá na všetky ministerstvá a podpredsedov, aby všetko šlapalo ako má.
No a, samozrejme, nesmieme zabudnúť na hlavu štátu, ktorou je prezident, u nás aktuálne prezidentka. Jej hlavnou úlohou je reprezentovať nás v zahraničí, ale aj na Slovensku a zabezpečiť, že budú ústavné orgány fungovať ako majú.
Súdna moc
Poslednou zložkou z trojdelenia moci je práve súdna moc. Určite tušíte, čo súdna moc robí.
Máme celú sústavu súdov a jeden samostatný Ústavný súd, ktorý dohliada na to, aby boli všetky zákony v súlade s najvyšším zákonom, Ústavou SR.
Ak by aj teoreticky v parlamente prešiel nejaký absolútne nezmyselný, až nebezpečný zákon, Ústavný súd ho môže zrušiť, pokiaľ je takýto zákon v rozpore s ústavou.
Presne v takýchto prípadoch je dôležité, aby bol Ústavný súd nezávislý a aby sa doň dostávali čo najväčší odborníci, bez napojenia na politikov.
Systém bŕzd a protiváh
No a ako zaručiť, aby tieto zložky štátnej moci fungovali bezchybne a nemohli byť zneužité?
Systém bŕzd a protiváh funguje na základe vzájomnej kontroly a vyvažovania. Žiadna z mocí nemôže prijať konečné rozhodnutie úplne bez orgánu inej moci.
Vďaka tomu ani jedna zo zložiek nezíska príliš veľa moci a nezneužije ju.
Môže sa ústava meniť?
Môže, no veľmi ťažko. Slovenská ústava je rigidná, pozor, nepomýľ si to so slovíčkom frigidná, lebo to ti na písomke určite neprejde. Rigidná ústava je taká, ktorá je pevne stanovená a zmeniť ju môže len ústavný zákon, ktorý podlieha dlhým a zložitým procesom.
Ak chceme zmeniť ústavu, v parlamente nestačí jednoduchá nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, ako pri bežných zákonoch, čo je napríklad 76 poslancov, ak by boli prítomní úplne všetci.
Potrebná je takzvaná ústavná väčšina, to znamená minimálne 90 poslancov, bez ohľadu na to, či je práve v tom čase prítomných v rokovacej sále 150 poslancov alebo 100.
A zohnať 90 ľudí v parlamente, ktorí sa vedia dohodnúť na jednej veci, je celkom výzva. Napriek tomu sa to však stáva častejšie, než by si možno čakal. Slovenská ústava bola od svojho prijatia parlamentom pozmenená už 19 krát. Napríklad v roku 1999 sa takouto zmenou ústavy zaviedla priama voľba prezidenta, dovtedy nám prezidenta vyberali poslanci parlamentu.
Nezabúdaj, že ústava je fakt dôležitá
Pokiaľ nejdeš práve robiť skúšku z práva, nie je dôležité vedieť celú ústavu naspamäť.
Dôležité je uvedomiť si jej význam a fakt, že keby nebola, tak máme naozaj veľký problém. Preto vždy, keď v médiách zachytíš, že nejaká strana alebo politik chcú meniť ústavu, mal by si spozornieť, prečítať si o tom viac a zamyslieť sa, či je to dobrý nápad.
Dočítal si sa až sem, gratulujeme!
Nezabudni si spraviť aj kvíz, aby si si overil, či si pamätáš všetky podstatné informácie.
