Pes by mal mať iba jedného pána, firme jasne šéfuje jeden šéf, ale také Slovensko má vládu, parlament a ešte aj prezidenta či prezidentku. Možno si hovoríš, že je to zbytočne zložité. Ono to ale všetko dáva zmysel. Pozrime sa na to, aký.
Parlament alebo aj Národná rada Slovenskej republiky alebo aj NR SR
To je 150 poslancov, ktorých si volíme každé štyri roky v parlamentných voľbách. Ak strana získa aspoň 5% hlasov, dostane kreslá v parlamente. Čím viac percent, tým viac miest pre poslancov.
Hlavnou úlohou parlamentu je tvoriť a schvaľovať zákony. Na to, aby nejaký zákon prešiel, je obvykle potrebných najmenej 39 hlasov ZA. V sále totiž musí byť nadpolovičná väčšina všetkých poslancov a nadpolovičná väčšina z nich musí hlasovať ZA. Pravda je, že takáto extrémna situácia nastáva málokedy a reálne tých hlasov potrebujú na schválenie zákona viac. Ak by chceli zmeniť nejaký ústavný zákon alebo samotnú ústavu, musí ZA zahlasovať aspoň 90 poslancov.
Parlament tiež schvaľuje štátny rozpočet alebo zloženie vlády. Vďaka tomu parlament dokáže kontrolovať vládu. Prezident alebo prezidentka zas kontroluje parlament tým, že každý zákon, ktorý schvália, musí ešte podpísať hlava štátu. Ak sa rozhodne zákon nepodpísať, môže ho parlamentu vrátiť. Hovoríme tomu právo veta. Prezidentské veto však môžu poslanci prelomiť, no musia na to dosiahnuť silnejšiu väčšinu – ZA musí hlasovať viac než polovica všetkých poslancov, teda najmenej 76.
A máme tu aj súdnu moc, ktorá kontroluje každého jedného občana tejto krajiny. Poslanci od roku 2012 nemajú imunitu proti trestným činom, takže môžu ísť do väzenia ako každý z nás. Takto je moc v štáte rozdelená, vzájomne kontrolovaná a nehrozí, že sa jeden blázon chopí všetkej moci. A presne preto štátu nestačí iba jeden šéf.
A čo teda robí tá vláda?
Vláda, to je predseda vlády, inak povedané premiér, jej podpredsedovia a najmä ministri a ministerky.
Počet ministerstiev si vo vláde rozdelia približne podľa toho, koľko percent ktorá strana získala vo voľbách. Vo vláde sedia iba koaličné strany, teda nie všetky strany, ktoré sú aj v parlamente. Najsilnejšia strana koalície má zvyčajne nielen najviac ministerstiev, ale aj post predsedu vlády, teda premiéra. Zloženie vlády, teda konkrétnych ministrov, ministerky a premiéra, musí schváliť prezident a parlament aspoň 76 hlasmi.
Vláda sa musí pri svojom vzniku dohodnúť na programovom vyhlásení. Teda spíšu všetky ciele a plány, ktoré chcú nasledujúce štyri roky presadzovať a každý sa pod ne podpíše.
Ministri sú vlastne šéfovia určitých “oddelení” našej krajiny, napríklad dopravy, školstva a podobne. Pripravujú návrhy zákonov, nariadenia a mali by mať jasnú stratégiu, kam chcú danú oblasť posunúť. Ideálne vždy k lepšiemu.
Vďaka tomu, že sa naši mocní vzájomne kontrolujú, môžeš v noci pokojnejšie spávať, lebo je veľká šanca, že sa neprebudíš do totality, kde vládne jedna strana na čele s nejakým frustrovaným diktátorom. A čo vzácnejšie ako slobodu môžeme mať.
