Radikálna nábožensko-politická skupina Taliban už tri roky vládne Afganistanu. Kvalita života sa od momentu prebratia vlády výrazne zhoršila najmä pre ženy, ktoré stratili takmer akékoľvek práva na normálny život.
Nemôžu chodiť do škôl ani cestovať bez sprievodu
Po tom, čo hnutie Taliban v auguste 2021 prebralo vládu nad Afganistanom, zaviedlo v krajine radikálny Islamizmus. Ten potláča takmer akékoľvek práva žien. Po uliciach môžu chodiť iba celé zahalené a na hlavách musia mať burky, teda jednodielny závoj, ktorý zakrýva telo, vlasy a tvár. Bez zahalenia neostávajú ani oči, tie sú v burke prekryté sieťkou. Je to najkonzervatívnejší spôsob obliekania moslimských žien.
Dievčatá môžu chodiť do školy iba maximálne po šiesty ročník základnej školy. Po skončení tohto ročníka majú zakázané vzdelávať sa. Nemôžu chodiť na strednú či vysokú školu.
Dievčatá a ženy tiež nemôžu navštevovať parky, telocvične a športové kluby.
Bez práce a bez práv
Ženy majú od decembra minulého roka zakázané pracovať pre mimovládne organizácie. Väčšina žien po nástupe Talibanu k moci stratila prácu. Zostala iba tým, ktoré robia z domu alebo chodia do práce v sprievode muža, ktorý je ich rodinný príslušník.
Samé môžu cestovať maximálne 72 kilometrov od domu. Ak chcú ísť ďalej, musí ich sprevádzať mahram, čiže príbuzný muž (manžel, otec, brat).
Taliban tiež v júli tohto roku zatvoril všetky salóny krásy. Ženy v Afganistane proti týmto pravidlám stále bojujú, no ich protesty Talibovia väčšionou násilne potlačia.
Salóny krásy boli posledným verejným miestom pre ženy, kde sa mohli socializovať a ísť bez doprovodu muža. Často v nich pracovali ženy. Po ich zavretí mnoho rodín zostalo bez príjmu.
Podľa slov Ministerstva pre podporu cnosti a prevenciu neresti príliš veľa mejkapu bránilo ženám riadne sa umyť pred modlitbou. Moslimovia sa totiž pred každou modlitbou musia umyť.
„Ťažká, systematická a inštitucionalizovaná diskriminácia žien a dievčat je jadrom ideológie a vlády Talibanu,“ povedal osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva v Afganistan Richard Bennett.
Tieto slová predniesol pred v júni tohto roka pred Radou OSN pre ľudské práva, keď vyzval jej členské štáty, aby uznali takzvaný „rodový apartheid” za trestný čin podľa medzinárodného práva. Táto diskriminácia a potláčanie práv žien a dievčat v Afganistane podľa neho môže dosahovať mieru zločinu proti ľudskosti.
Výrazný pokles ekonomiky, bezpečnosti a cenzúra médií
Odkedy prevzal moc Taliban, ekonomika Afganistanu sa prudko prepadla. Prispelo k tomu aj to, že väčšina medzinárodných organizácií pozastavila svoju pomoc Afganistanu. Obávali sa totiž, že ich balíčky sa nedostanú k tým, ktorí ich potrebujú, ale že z pomoci budú profitovať iba prívrženci Talibanu. Ekonomike krajiny nepomohlo ani to, že Taliban zakázal ženám pracovať aj v mimovládnych organizáciách.
Pribúdajú úmrtia spôsobené hladom. Trpia tiež deti, ktoré nedostávajú výživu, akú potrebujú pre svoj vývoj, a tak čelia dlhodobým zdravotným problémom. Zúfalé ženy vydávajú svoje neplnoleté dcéry výmenou za peniaze a možnosť kúpiť si jedlo.
Bezpečnosť je v štáte takisto na nízkej úrovni. V Afganistane existuje Národný front odboja Afganistanu, najväčšia ozbrojená skupina bojujúca proti Talibanu. Taliban robí nečakané vpády do dedín, kde sa snaží nájsť členov tejto skupiny. Keď zistia, že ľudia z dediny odboj podporujú, čaká ich týranie alebo smrť.
Médiá sú vo veľkej miere cenzúrované. Až 80 % novinárok skončilo alebo bolo prinútených skončiť s touto profesiou. Novinári, ktorí sa snažia informovať o aktuálnom dianí v Afganistane, sú často väznení, týraní či bití a stávajú sa aj obeťami vrážd.
Afganistan je opäť útočiskom teroristov
Taliban v Afganistane vládol od roku 1996 do 2001. V tom čase bol útočiskom pre teroristov, ktorí boli zodpovední aj za útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku, známejšie ako Dvojičky.
Po útoku na Dvojičky vtrhli do krajiny americké vojská, aby našli a potrestali členov teroristickej organizácie Al-Káida. V roku 2021 Američania odišli z Afganistanu a k moci sa opäť dostal Taliban.
Podľa správ ktoré unikli z Pentagonu, v krajine dnes opäť operuje Al-Káida a plánuje odtiaľ útoky.