Tri vypálené obce po potlačení Slovenského národného povstania sú pripomienkou krutosti nacistického režimu počas Druhej svetovej vojny. Vrátil sa do niektorých z nich život?
Príbehy troch vypálených obcí
Iba ruiny, stúpajúci dym vysoko k oblohe a popol. To zostalo z troch dedín, ktoré v roku 1945 vyhoreli. Krvavá nedeľa a deň vypálenia obce Kalište sú najbrutálnejšími vojnovými zločinmi v histórii Slovenska. Nie počtom obetí, ale spôsobom, akým boli vykonané. Aký príbeh sa za nimi skrýva?
Krvavá nedeľa
Slovenské národné povstanie bolo v októbri 1944 potlačené. Partizáni sa stiahli do ťažšie prístupných hôr a horských priesmykov a pokračovali v boji za slobodu slovenského národa.
Obce Ostrý Grúň a Kľak, ktoré sú od seba vzdialené necelé štyri kilometre, boli dôležitou súčasťou SNP aj po jeho potlačení. Obyvatelia týchto obcí pomáhali partizánskym jednotkám materiálne, ale aj tak, že sa sami zapájali do bojov. Najviac partizánov sa zdržiavalo v ťažko prístupnej Kľakovskej doline, ktorá sa nachádza v Banskobystrickom kraji. Na jej konci bolo hlavné sídlo partizánskeho štábu.
Nemecké spravodajské služby sa o tom dozvedeli. Rozhodli sa preto proti nim radikálne zakročiť, zaútočiť na ne a zrovnať ich so zemou.
Do našej histórie sa pre svoju krutosť tento deň zapísal ako Krvavá nedeľa.
Pomoc partizánom si v prípade obcí Kľak, Ostrý Grúň a Kalište vyžiadala privysokú cenu.
V zime, 21. januára 1945, vtrhol do obce Ostrý Grúň protipartizánsky útvar nemeckej armády Edelweiss, príslušníci Heimatschutzu, čiže Nemeckej domobrany z blízkych nemeckých obcí Píla a Veľké Pole, a pravdepodobne aj príslušníci trestaneckej jednotky Dirlewanger. V oddieli Edelweiss neskôr pôsobilo aj asi 130 Slovákov. Ich účasť na vraždení v Kľaku a Ostrom Grúni sa však nedokázala.
Nemeckí vojaci obec obkľúčili a vypálili ju do tla.
„Tragické udalosti v obci Ostrý Grúň si každoročne pripomíname na pietnom spomienkovom zhromaždení pri pamätníku v Dolných Dvoroch kladením vencov a zapaľovaním sviec. Každoročne sa ho zúčastnia mnohí predstavitelia štátu, samospráv a organizácií, poslanci NR SR a ďalší predstavitelia politického a kultúrneho života na Slovensku,“ hovorí starosta obce Ostrý Grúň Ján Adamov.
Kým nemeckí vojaci podpaľovali domy, ľudí z nich vyháňali a sústredili pred domom Izidora Debnára.
Vo dvore tohto rodinného domu potom zabili 64 ľudí – 26 mužov, 26 žien a 12 detí. Najmladšou obeťou bol iba 14 mesačný Filipko Debnár a najstaršia 77 ročná Katarína Štefančová. Počas Krvavej nedele zhorelo v Ostrom Grúni 112 domov.
Podobný osud čakal v ten deň aj obec Kľak. Za pomoc partizánom vypálili údajne podgurážení vojaci 132 domov a hospodárskych stavieb. Budovy vyrabovali a zavraždili 84 obyvateľov obce.
Bolo im jedno koho vraždia – zabíjali deti, ženy aj starých ľudí. Najmladšia obeť v Kľaku bola iba trojmesačná Jozefína Haringová a najstarší 89 ročný Michal Pavlík.
Obyvateľov obce, ktorých našli poskrývaných v domoch, nahnali do stredu dediny podobne, ako to spravili v Ostrom Grúni, kde ich postavili pred guľomety. Malo ísť o hromadnú popravu. Zasiahol však miestny farár Rudolf Klucha, pôvodom karpatský Nemec, ktorý prosil vojakov, aby mohol dať veriacim posledné požehnanie.
Týmto činom zachránil 300 ľudí, pretože oddialil čas ich popravy. Keby vojakov nezdržal, pravdepodobne by bolo obetí omnoho viac. Do dediny totiž v tej chvíli na motorke dorazil nemecký vojak s telegramom. Čo v ňom bolo napísané nevieme, no zastavilo to vojakov pred ďalším zabíjaním a hromadná poprava sa nekonala.
Obyvateľov obce namiesto popravy evakuovali, no ich obec vypálili do tla. Obe obce vstali po vojne z popola, obnovili ich a v dedinách opäť vládne život.
„V obci Kľak si udalosti Krvavej nedele každoročne pripomíname v januári. V období okolo 21. januára organizuje ZŠ s MŠ Župkov a obce Kľakovskej doliny “BEH MIERU”. V oboch obciach, myslím Kľak a Ostrý Grúň, sa koná pietne spomienkové zhromaždenie za bohatej účasti širokej verejnosti, predstaviteľov územnej samosprávy, delegácií rôznych spoločenských organizácií, družobných vypálených miest a obcí a predstaviteľov politických strán a hnutí. V obci každoročne pripravujeme a organizujeme oslavy SNP,“ opisuje činnosti, ktorými si pripomínajú Slovenské národné povstanie v obci Kľak starosta Ľuboš Haring.
Okrem osláv sa tiež starajú o viacero pamätníkov a hrobov padlých vojakov.
„Obec udržiava a prevádzkuje pamätník SNP a pamätnú izbu, ktorá je venovaná tragickým udalostiam z januára 1945. Je dôležité si tieto udalosti pripomínať a udržiavať pamiatku na ich utrpenie a obete tejto najtragickejšej udalosti v histórii našej obce. V neposlednom rade, dôležitým pripomínaním tragických udalostí Krvavej nedele a Druhej svetovej vojny je aj starostlivosť o vojnové hroby a pamätníky, ktorých máme v obci až 12. Žiaľ, od štátu na túto činnosť dostávame ročne iba 221 eur, čo nestačí ani na základnú údržbu,“ hovorí o problémoch, s ktorými sa stretávajú dnes.
Horská osada Kalište z popola nevstala
Iný príbeh čakal obec Kalište v horách Banskobystrického kraja, ktorá bola centrom partizánskeho oddielu „Napred” pod velením pplk. Michaila Petroviča Osipova-Morského. Horská dedinka Kalište uprostred hustých ihličnatých lesov sa nedočkala začiatku jari. V skorých ranných hodinách ju 18. marca 1945 obkľúčilo 300 nemeckých vojakov.
V tom čase bola osada zapadnutá hrubou vrstvou snehu a jediná schodná cesta bola hlavná. Vojaci preto začali postupovať po nej a strieľať do civilného obyvateľstva. Ako uvádza stránka muzeum.sk:
„Pri pokuse o útek padol Alexander Bučko, ktorý býval v prvom dome pri ceste od Moštenice. Podobne zahynul aj mladý robotník Július Kaliský. Manželku Alexandra Bučku Jolanu Bučkovú zastrelili na prahu vlastného domu. 21 ročná Tonka Komorová bola zasiahnutá dávkou z automatu pri tom istom dome. Vo vlastnom byte nacisti zavraždili 61 ročného Jána Kaliského. Na hornom konci osady, v dome, ktorý bol vtedy označený číslom 7, zhorela zaživa v plameňoch Sabína Mistríková spolu so svojím synom Emilom Mistríkom, 17 ročným Vasilom Longauerom a jeho 18 ročným priateľom, robotníkom Vladom Kamhalom,“ opisujú.
Nemeckí vojaci zabili v osade dokopy 13 obyvateľov a vypálili 42 domov. Táto osada však z popola nevstala a dodnes jej ruiny stoja v pohorí Nízkych Tatier. Osada bola vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku a slúži ako pamätné miesto Slovenského národného povstania. Tabule ťa na ňu upozornia na ceste medzi Slovenskou Ľupčou a Breznom. Do miestneho múzea sa dostaneš tak, že odbočíš na Moštenicu a pokračuješ ďalej do hôr.
Priamo na mieste nájdeš dva zrekonštruované domčeky, malú zvonicu a základy zhorených domov, ktoré pripomínajú tragédiu v Kališti.
V roku 2020 bola neonacistická strana obľúbenou voľbou vypálených obcí
Sedemdesiatšesť rokov od tejto tragickej udalosti bola v parlamentných voľbách v roku 2020 druhou najčastejšou voľbou obyvateľov obce Ostrý Grúň Ľudová strana Naše Slovensko. Získala tu až 18,54 % hlasov a predbehol ju len Smer so ziskom 25,82 % hlasov.
Dobré volebné výsledky zaznamenala aj v Kľaku. ĽSNS tu získala podporu na úrovni 11,66 % a medzi voličmi bola tretia najobľúbenejšia.
Čo je na tom zvláštne? ĽSNS je krajne pravicová nacionalistická strana, ktorú historik Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Jakub Drábik označil pred súdom za neonacistickú. Jej zakladateľom a predsedom je Marian Kotleba, odsúdený za neonacistickú symboliku.
Ten sa ešte ako banskobystrický župan rozhodol v roku 2017 osláviť vznik samostatného fašistického Slovenského štátu a jeho prezidenta Jozefa Tisa, ktorého Kotleba považuje za „jediného skutočného slovenského prezidenta”. Tiso bol po vojne obvinený zo zavedenia fašistického režimu na Slovensku, deportácie Židov do koncentračných táborov a zo snáh zastaviť Slovenské národné povstanie. V roku 1944 vyznamenal nemeckých vojakov vrátane Schutzstaffel, polovojenskej zložky nacistickej strany.
Počas týchto osláv Kotleba rozdával šeky v hodnote 1 488 eur hendikepovaným ľuďom. Čísla 14 a 88 sú známe neonacistické symboly. Číslo 14 znamená „štrnásť slov” amerického rasistu a neonacistického teroristu Davida Lanea a 8 značí ôsme písmeno abecedy H. Dve osmičky sú skratkou pre pozdrav Hitlera – HH, čiže Heil Hitler. Za tento skutok ho v apríli 2022 Najvyšší súd odsúdil kvôli sympatiám hnutia smerujúcim k potlačeniu základných práv a hodnôt.
Obce, v ktorých by si mali ľudia najviac uvedomovať nebezpečenstvo fašistickej ideológie, sa tak v roku 2020 priklonili k strane, ktorá tieto idey oslavuje.
Zdroj titulnej fotografie: Miroslav Seget/prezentácia k 7. rokom od Krvavej nedele dostupná na stránke obce Ostrý Grúň
