Hoaxy a dezinformácie sú spočiatku nenápadné. Vznikajú najprv niekde v tichom kútiku internetu. V súkromnej facebookovej skupine, v krčme či v alternatívnom médiu. Na začiatku toho celého možno stojí skupinka piatich ľudí. Zrejme ti už napadlo, ako sa môže názor jednotlivca či malej skupiny dostať k tisíckam ďalších ľudí a vytvoriť masové protesty.
Jednu z hlavných úloh tu hrajú emócie.
Prečo ľudia tvoria a šíria hoaxy?
Nie je náhoda, že hoaxy pôsobia na emócie ľudí. Hoax je totiž klamlivá informácia šírená internetom, ktorá má svoj cieľ. Hoaxy šíria ľudia, ktorí z toho niečo vyryžujú.
Možno nie zrovna zlato, ale minimálne zopár eur na účte. Ich cieľom môže byť aj podkopanie dôveryhodnosti serióznych médií, či vyvolanie nedôvery vo verejné inštitúcie. Otázku, prečo ľudia tvoria a šíria hoaxy, sme sa spýtali aj Vladimíra Šnídla, novinára z Denníka N, ktorý sa venuje témam dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií na slovenskom a českom internete.
„Hoaxy vznikajú preto lebo ľudia nemali v škole mediálnu výchovu. Nikto im to nevysvetlil a nepovedal, že nemajú s prepáčením veriť každej sprostosti, ktorú uvidia na TikToku, Instagrame či Facebooku. Hoax sa úspešne šíri, keď podporuje názor človeka, ktorý si ho číta. Pokiaľ človek, ktorý nemá rád Rómov, uvidí na internete hoax, že Rómovia nemusia platiť za lieky, tak ho bude zdieľať.“
Niekedy sú hoaxy šírené neumýselne, inokedy majú jasný cieľ. To, akú silu dokážu mať, sme mohli vidieť najmä počas pandémie.
✨ Ak sa ti nechce čítať, pusti si VIDEO:
Ľudia, ktorí tieto príbehy vymýšľali, sa často odvolávali na falošné autority. Napríklad na rôznych doktorov, ktorí nemali žiadne alebo minimálne vzdelanie v odbore, v ktorom šírili neoverené informácie. Hoaxami vyvolávali strach v spoločnosti a neoprávnený hnev napríklad na doktorov, ktorí v čase pandémie doslova mleli z posledného.
Prečo útočia hoaxy na naše emócie?
Hoaxy sa zameriavajú na naše negatívne emócie. Často práve na strach a hnev.
„Emócie zohrávajú jednu z kľúčových úloh, pretože aj z psychológie vieme, že keď je človek vystrašený a naštvaný, tak to rácio ide bokom. Vtedy sa človeku najľahšie dostanete pod kožu. Vedia to veľmi dobre využívať rôzni manipulátori,“ hovorí Šnídl.
Medzi osvedčené taktiky emocionálnej manipulácie radí používanie detí v poplašných správach.
„Keď vytvoríte zdanie, že vaše deti sú ohrozené, tak to vyvolá silné emócie. Napríklad počas pandémie mali niektoré strany rôzne bannery, kde bolo zobrazené vystrašené dieťatko, ktorému vpichujú ihlu do ruky. Napísané k tomu bolo: Ruky preč od našich detí. Samozrejme, že to vzbudilo emócie, lebo deti sú nedotknuteľné,“ vysvetľuje Šnídl.
Dezinformátori bojujú aj o tvoj čas. Čím bombastickejšie a škandalóznejšie vyzerá správa, tým skôr ťa zaujme. Pristihneš sa, ako si ju čítaš. Začneš sa preklikávať ďalšími a ďalšími príspevkami, fotkami, videami…
Ani nevieš ako a na internete stráviš niekoľko hodín. Ak je stránka, na ktorej si, plná hoaxov, je pravdepodobné, že sa v tebe budú stupňovať silné emócie, najmä strach.
Strach spôsobuje nielen fyzické zmeny, ako napríklad zrýchlené dýchanie či zvýšenie krvného tlaku, má vplyv aj na naše mentálne zdravie.
„Väčšina emócií sa tvorí v rôznych častiach mozgu. Každá emócia sa tvorí v inej a navzájom sa dopĺňajú,“ hovorí psychológ Dušan Ondrušek, ktorý vysvetľuje, kde sa emócie tvoria.
Na internete nájdeš viacero článkov, ktoré spomínajú tzv. emocionálny mozog. To, či je skutočný alebo nie ďalej vysvetľuje Ondrušek.
„O tejto teórii nám hovorili ešte v škole, asi niekedy koncom 60. rokov. Túto teóriu však medzičasom vyvrátili a už viac ako 50 rokov neplatí. Momentálne sa však zase začína objavovať, najmä v bulvári. Nie je pravdivá,“ konštatuje Ondrušek.
Ani algoritmy nepohrdnú hoaxami
Šíreniu hoaxov pomáhajú aj algoritmy na sociálnych sieťach. Tie v podstate kopírujú naše správanie a dokážu nám odporúčať obsah, ktorý si získa našu pozornosť. Algoritmus vie zistiť, čo milujeme a čo nás naopak hnevá. Dokáže odhaliť to, čoho sa bojíme najviac, alebo spoznať naše zlé návyky.
🎥 Nepotrebuje pritom žiadne kamery ani odpočúvacie zariadenia. Stačí mu sledovať, čo na internete robíme, kam klikáme, kde dáme lajk či komentár.
Napríklad, povedzme, že chceš schudnúť.
Prvý spôsob, ako si ťa algoritmy namotajú a privedú k hoaxom, je veľmi nenápadný. Pozrieš si zopár videí od fitnesiek alebo výživových poradcov. Algoritmy vyhodnotia, že tento obsah je pre teba zaujímavý a začnú ti ho ponúkať viac a viac. Čím dlhšie si budeš prepínať videá na TikToku alebo si napríklad pozerať takýto obsah na Instagrame, tým viac ďalších podobných videí ti bude sociálna sieť ponúkať. Od príspevkov s miliónmi zhliadnutí sa tak prepracuješ k takým, ktoré ich majú v desiatkach.
Obsah s nízkymi dosahmi nie je moderovaný a kontrolovaný. V momente, keď sa k nemu dostaneš, padáš do svojej vlastnej králičej nory.
Keď už do nej spadneš, z každej strany na teba môže začať číhať nebezpečnejší, možno radikálnejší obsah. V týchto zákutiach internetu pravdepodobne dostaneš namiesto rád o zdravej strave nakoniec informácie, ako sa stať bulimikom.
Tento scenár nemusí byť vždy tragický. Môže sa stať, že ťa algoritmy nakoniec dostanú na miesto plné vzdelávacieho obsahu. V každom prípade, je dobré dávať si pozor na to, kadiaľ ťa algoritmy vedú a pokiaľ začneš mať pocit, že obsah nie je v poriadku, radšej aplikáciu zatvor.
Druhý spôsob, akým sa hoaxy pomocou algoritmov dostávajú k ľuďom, je známejší.
Čím viac lajkov, zdieľaní a reakcií na príspevok tvorca hoaxu dostane, tým väčšími dosahmi ho sociálne siete odmenia.
Čím je obsah senzačnejší, dramatickejší a zavádzajúcejší, tým viac ľudí naň zareaguje práve v dôsledku vyhrotených emócií. Tvorcu odmení sociálna sieť lajkami, komentármi a pravdepodobne aj ziskom.
Porovnanie šírenia hoaxu a relevantnej informácie
Na Facebooku sme si vyhľadali stránku Domáca liečba, ktorá má aj svoj web a konspiratori.sk ju radia na zoznam stránok, ktoré tvoria sporný obsah.
Tento príspevok hovorí o tom, že mamografia, čiže röntgenové vyšetrenie prsníkov, je zbytočné a ešte k tomu aj škodlivé.
Post má 370 lajkov, 146 komentárov a 536 zdieľaní. Obsah článku v podstate korešponduje s titulkom. Tvrdí, že najväčšia štúdia o mamografoch zistila, že sú zbytočné a nebezpečné. V článku je odkaz na štúdiu, ktorá sa nachádza v renomovanom britskom vedeckom magazíne.
Závery vedeckej štúdie však netvrdia to isté, o čom píšu na Domácej liečbe. Teda, otázkou je aj to, kto vôbec napísal článok na Domácej liečbe, keďže autor článku priznaný nie je. Namiesto jeho mena tam svieti len autor: Redakcia.
Jediné, čo zo štúdie vyplynulo, bolo, že prostredníctvom mamografického vyšetrenia našli rakovinu približne u toľkých žien, ako gynekológovia pri pravidelných preventívnych prehliadkach. K tomuto faktu si však v Domácej liečbe pridali niekoľko ďalších nepravdivých tvrdení, okorenili o emócie a vyvolávanie strachu a dozdobili výzvou k nedôvere voči lekárom. Tento balíček hoaxov sa následne veselo šíril Facebookom, kde ho prezdieľalo vyše 500 ľudí.
Na porovnanie som si našla príspevok na FB stránke mesačníku Magazín Zdravia, ktorý vychádza pod záštitou slovenského vydavateľstva Petit Press. Tento príspevok tiež hovorí o mamografii.
Príspevok nevyvoláva žiadne silné emócie. Vyjadruje sa v ňom odborníčka, ktorá má aj meno, je jasný, zrozumiteľný a nabáda k preventívnym prehliadkam.
Koľko si získal lajkov, zdieľaní, či komentárov? Bohužiaľ, nula.
Medzi týmito dvoma príspevkami je jeden zásadný rozdiel. Prvý vyvoláva strach z toho, že mamografia je prakticky neúčinná a hnev, lebo nám údajne môže spôsobiť zdravotné problémy.
Druhý príspevok nie je nabitý žiadnymi negatívnymi emóciami.
„Hnev a strach sú veľmi dôležité emócie. Dokážu aktivizovať organizmus. Potrebujeme mať dobre rozvinutý cit pre tieto dve emócie, aby sme nešli do rizikových situácií. V prípade nebezpečenstva sa naštartujú rôzne funkcie v mozgu a v tele, ktoré sú dôležité pre ochranu života,“ vysvetľuje psychológ Ondrušek, prečo na nás pôsobia poplašné správy silnejšie ako objektívne informácie.
Správy, príspevky, či články, ktoré obsahujú silné negatívne emócie, na nás teda vplývajú ako spúšťač k ďalšiemu konaniu.
„Tieto emócie majú potenciál priviesť človeka okamžite ku konaniu. Vedia to všetci reklamní mágovia. Ak do reklamy zaradíme prvok, ktorý znamená nejaké ohrozenie, ľudia budú na základe toho napríklad viac kupovať. Stačí, že napíšu na e-shop niečo v zmysle: Kúpte to, lebo zajtra to už nebude! Väčšinou to na ľudí zafunguje, spravia rýchlejšie rozhodnutie, aj keď možno kúpia blbosť,“ uzatvára Ondrušek.
Ako sa brániť proti hoaxom?
Najúčinnejším spôsobom, ako sa brániť taktikám algoritmov a hoaxerov, je práve kritické myslenie.
Keď najbližšie uvidíš príspevok, ktorý v tebe vyvolá hnev alebo podobne silnú negatívnu reakciu, na moment sa zastav a spýtaj sa sám seba, či je táto informácia skutočná a či ju niekto neprekrútil.
Ak nemáš čas overiť si informácie sám, môžeš si pozrieť stránku AFP fakty, ktorá fact-checkuje rôzne dezinformácie a hoaxy šíriace sa na Slovensku. V Česku túto prácu zase zastupujú manipulátoři.cz a v zahraničí factcheck.org, snopes.com alebo afp.com.
Ak spoznáš na internete hoax, neboj sa ho nahlásiť a upozorni naň aj svoje okolie. Aj malými krokmi môžeme spraviť internet bezpečnejším miestom.
Video vzniklo vďaka podpore Nadačného fondu Telekom.
Producent: Ivana Šaturová
Video: Juraj Padych
