Nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odstavil skupinu obvinených policajtov, známych pod prezývkou „čurillovci” mimo služby. Problematické je to už preto, že ide o vyšetrovateľov, ktorí mali na starosti tie najzávažnejšie kauzy.
Navyše, títo policajti mali špeciálny status chránených oznamovateľov. Ako je možné takýto status získať a na čo ľuďom slúži?
STOP korupcii
Určite si už počul/a o niekom, kto lekárom vložil do obálky nejakú tú stovečku za prednostnú operáciu. Aj toto je korupcia. Niektorí ľudia s ňou majú skúsenosti priamo v práci a hoci sú čestní, boja sa ju nahlásiť. Majú svoje záväzky, ktoré by im nedovolili zostať bez práce. Skrátka, boja sa výpovede alebo šikany v práci.
V minulosti sa naozaj stávalo, že ľudia, ktorí sa rozhodli nahlásiť korupciu, boli v práci označovaní za donášačov a zradcov. Napríklad Zuzana Melicherčíková, ktorá nahlásila podozrivé praktiky na študijnom oddelení Právnickej fakulty Univerzity Komenského, skončila ako obsluha v McDonalde. Tam si k nej provokatívne chodili bývalí kolegovia pýtať hranolky.
Zdroj: giphy.com
Pre spoločnosť je však prospešné, aby sa takéto nekalé praktiky odhaľovali. Zuzanina situácia sa zlepšila, keď za svoje odvážne konanie získala ocenenie Biela vrana a o jej príbehu sa dozvedelo viac ľudí.
Aby sa takéto príbehy neopakovali a aby takíto odvážni ľudia mali ochranu aj od štátu, vznikol v roku 2019 Úrad na ochranu oznamovateľov.
Kto sú oznamovatelia?
Oznamovateľom môžeš byť ty alebo ktokoľvek, kto pri svojej práci odhalí nejaký trestný čin, nahlási ho tomuto úradu a ten určí, že táto osoba potrebuje špeciálnu ochranu. Týmto ľuďom hovoríme aj whistlebloweri – inak povedané ľudia zvnútra, ktorí metaforicky „pískajú na píšťalku” pretože videli, ako sa stal nejaký vážny „faul” a chcú naň upozorniť ostatných, aby to páchateľom neprešlo potichu.
Úrad teda ochraňuje tých, ktorí nahlásia nekalé praktiky, o ktorých sa dozvedeli vo svojej práci. Bez rozdielu sa naň môžu obrátiť zamestnanci úradov, ministerstiev a verejných inštitúcií, ako aj ľudia pracujúci v súkromných firmách.
Primárne rieši také prípady, kde by mohlo dochádzať k ohrozeniu verejného záujmu. Teda také, ktoré môžu mať vplyv nielen na jedného človeka, ale na celú našu spoločnosť.
Ide teda najmä o prípady, ktoré súvisia s korupciou, podplácaním, podvodmi či inými nekalými praktikami, ktoré často páchateľom prejdú preto, že svedkovia sa boja, že si narobia problémy, budú šikanovaní alebo prídu o prácu. Lenže ak sa s niečím takýmto stretneš a chceš to nahlásiť, nie si udavač či žalobaba, ale zodpovedný človek, ktorému záleží na spravodlivosti.
Zdroj: giphy.com
Na to, aby sa tento úrad nezneužíval a neudeľoval ochranu len tak komukoľvek, vznikla dvojitá kontrola. Úrad teda posúdi, či máš nárok byť chráneným oznamovateľom, tento návrh posunie prokuratúre a tá na základe predložených skutočností rozhodne, či ti ho aj udelí.
Jedna babka povedala… Nuž, s týmto na tomto úrade nepochodíš. Na to, aby si získal status oznamovateľa, musíš mať relevantný dôvod. Ak si sa len niekde od tety Margity dopočul/a, že pán doktor prijíma pacientov prednostne za fľašu domácej, nestačí to. Musí ísť o tvoju osobnú skúsenosť.
Presne tak je to napísané v Zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti z roku 2019, na základe ktorého tento úrad vznikol. Zaujímavosťou je, že na zriadení tejto inštitúcie bola zhoda naprieč koalíciou i opozíciou, čiže sa na tom zhodli všetky politické strany bez ohľadu na ich názory. Za hlasovalo 129 poslancov parlamentu, čo vôbec nebýva zvykom. Od založenia je predsedníčkou úradu právnička Zuzana Dlugošová.
Čo pre teba úrad urobí, ak sa naň obrátiš?
Okrem podpory a konzultácií môže úrad:
- Zabrániť výpovedi – Oznamovatelia môžu pri oznámení o porušení zákona požiadať o status chráneného oznamovateľa. V praxi to znamená, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi v tomto postavení nijako uškodiť.
Ak by chcel dať oznamovateľovi nekalých praktík výpoveď, musí požiadať o súhlas práve Úrad na ochranu oznamovateľov. Tomu musí dokázať, že dôvod, prečo chce vyhodiť svojho zamestnanca, nijako nesúvisí s tým, kvôli čomu tento zamestnanec požiadal o ochranu.
- Pozastaviť výpoveď – Stávajú sa aj prípady, keď oznamovatelia nevedia, že mohli požiadať o ochranu. Ich nahlásenie niekto prekukol a automaticky dostali výpoveď. Ak im beží výpovedná lehota, Úrad na ochranu oznamovateľov ju dokáže na 30 dní pozastaviť. Oznamovateľ získa čas, aby sa mohol obrátiť na súd a prípadne ju aj zvrátiť.
- Ochrániť identitu – V najvážnejších prípadoch, kde by oznamovateľovi mohlo hroziť vážne riziko, podá zaňho trestné oznámenie sám úrad, ktorý jeho skutočnú totožnosť ponechá v anonymite.
Zdroj: giphy.com
Na úrad sa môžeš obrátiť 3 spôsobmi:
Oznámenie môžeš podať elektronicky cez tento formulár, prípadne osobne alebo poštou na adresu: Námestie slobody 29, 811 06 Bratislava.
Čo nasleduje po oznámení?
Oznámenie zaevidujú právnici. Nikto iný k nemu nebude mať prístup. Počas celého procesu preverovania komunikujú právnici s oznamovateľom, aby mali k dispozícii kompletné dôkazy.
Následne preveria, či ide naozaj o prípad, ktorý poškodzuje verejný záujem a spadá do kompetencií úradu. Takisto ho môžu posunúť na riešenie niekomu inému, pod koho kompetenčne spadá. Mohlo by ísť napríklad o verejného ochrancu práv, inšpektorát práce či hlavného kontrolóra obce. O tom celom informuje oznamovateľa.
Ak právnik uzná, že ide naozaj o protispoločenskú činnosť, posúva toto oznámenie ďalej na vyšetrovanie orgánom činným v trestnom konaní, teda napríklad prokuratúre, ktorá začne riešiť trestné konanie.
Nestačí nám polícia či prokuratúra?
Polícia a prokuratúra majú iné úlohy ako má tento úrad. Ak natrafíme na niekoho, kto napríklad podpláca, alebo očividne porušuje zákon, môžeme a aj by sme to mali oznámiť na polícii alebo na prokuratúre.
Úrad na ochranu oznamovateľov však nebol zriadený na to, aby vyšetroval trestné činy, ale ako už z jeho názvu vyplýva – na to, aby chránil tých, ktorí oznámia, že na niečo nekalé prišli.
Treba si uvedomiť, že na mnoho podvodov či korupciu sa nedá prísť bez toho, aby o nej z vlastnej skúsenosti porozprávali ľudia priamo zvnútra, teda priamo z tých inštitúcií, z ministerstiev, úradov či konkrétnych firiem, kde sa korupcia deje.
Mnoho z týchto ľudí je naozaj čestných a radi by o nekalých praktikách porozprávali, ale jednoducho sa boja. Obávajú sa šikany v práci či dokonca výpovede. A práve na to slúži Úrad na ochranu oznamovateľov.
Ochráni tých čestných, ktorí chcú nahlásiť, že niečo nie je v poriadku. Úrad prípad posunie na vyšetrovanie polícii či prokuratúre, ale len on jediný môže oznamovateľov ochrániť práve pred šikanou či vyhodením z práce.
Úrad môže rozdávať pokuty
Ak nejaký zamestnávateľ poruší zákon a vyhodí z práce oznamovateľa, Úrad na ochranu oznamovateľov mu môže udeliť pokutu až do výšky 100 000 eur. Vyplýva to z novely „whistleblowerského” zákona, ktorá je účinná od tohto septembra.
Zdroj: giphy.com
Súvisí to najmä s aktuálnym prípadom okolo čistiek, ktoré v polícii robí nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Po tom, čo prevelil policajného prezidenta a zrušil obidvoch viceprezidentov, odstavil aj skupinu šiestich policajtov, známych ako čurillovci.
Išlo o 6 policajtov NAKA, ktorí sa zaoberali najzávažnejšími kauzami týkajúcimi sa známych osôb, ako je bývalý policajný prezident Tibor Gašpar či nitriansky podnikateľ Norbert Bödor. Šéf vyšetrovacieho tímu sa volá Ján Čurilla, preto ich volajú čurillovci.
Skupinu policajtov začala riešiť policajná inšpekcia za to, že vraj pri vyšetrovaní nepostupovali v súlade so zákonom, no súd potvrdil, že sú stíhaní nedôvodne stíhaní. Stále sú však obvinení a kvôli tomu, čo sa dozvedeli pri výkone svojej práce, dostali od Úradu na ochranu oznamovateľov status chránených oznamovateľov.
To však ignoroval súčasný minister vnútra. Odstavil čurillovcov, aj keď nemal. Ich advokát Peter Kubina tvrdí, že postup ministra bol neplatný a nezákonný. Ministerstvu teraz môže podľa Úradu na ochranu oznamovateľov hroziť pokuta. Podľa riaditeľky Dlugošovej je rozhodnutie nového ministra neplatné. No vyšetrovateľov napriek tomu nepustili do práce.
Zdroj: giphy.com
Ochrana oznamovateľov funguje aj v zahraničí
Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá ochraňuje oznamovateľov korupcie či nekalých praktík. Európska únia v roku 2019 prijala smernicu, podľa ktorej mali všetky členské štáty do roku 2021 zabezpečiť, aby ľudia, ktorí chcú v jednotlivých štátoch strážiť verejný záujem a nahlasovať podvodníkov, mali právnu ochranu.
Nie všetky štáty tak zatiaľ spravili. Transparency International kritizovala niektoré krajiny za to, že to s ochranou oznamovateľov nemyslia dostatočne vážne. Slovensko v tomto smere však dosiaľ išlo príkladom.
Zdroj titulnej fotky: Instagram oznamovatelia.sk / Canva
