O našej ústave počúvame z médií a od politikov a političiek často. Pri tom, ako často sa jej venujú a ako často ju menia je ťažké sledovať na čo vlastne ústava slúži a ako nám pomáha. Na koho sa vzťahuje Ústava Slovenskej republiky, prečo sa ňou všetci oháňajú?
Pomáha nám chrániť naše práva
Na ústavu sa môžeme pozerať ako na manuál toho, ako by mal fungovať štát. Okrem toho, že tam nájdeme odpovede na veľa možných scenárov v politickej sfére, v ústave sú takisto zadefinované a garantované naše práva a povinnosti. Medzi právami a základnými ľudskými slobodami sú však rozdiely. To je uvedené priamo v ústave.
Osobné práva a slobody chránia tie veci, ktoré sú pre každého človeka dôležité, ako napríklad život, sloboda, rodina, súkromie či náš majetok. Tieto práva, ktoré sú popísané v Ústave SR, nám pomáhajú predchádzať zneužitiu moci zo strany verejných orgánov, teda súdov, Národnej rady alebo polície. Tieto verejné orgány môžu zasahovať do nášho súkromia a našich práv len výnimočne a musia mať na to vážne dôvody.
Ústava určuje princípy právneho štátu
O právnom štáte sa hovorí veľa, najmä v spojení s kauzami v politickom prostredí. Vďaka ústave máme zaručené, že spory a nezhody v spoločnosti sa musia riešiť pomocou práva, teda riadnym a spravodlivým súdom a nesmú sa vyriešiť inými spôsobmi. Napríklad veľkou bitkou na námestí, v ktorej by vyhral ten s väčšími svalmi.
Tým sa zabraňuje tomu, aby sa ktokoľvek rozhodol riešiť problémy svojvoľne. Práve týmto sa náš právny štát líši od iných typov štátov, ako sú napríklad absolutistické a policajné štáty, v ktorých sa spory riešia inými spôsobmi. Aj za toto môžeme vďačiť Ústave SR, ktorá je právny základ nášho štátu.
Preambula
Na koho sa Ústava SR vzťahuje? Musí sa Ústavou SR riadiť každý, kto sa aktuálne nachádza na území Slovenska? A čo ak odídem do zahraničia?
Na tieto otázky nájdeme odpovede v preambule našej ústavy. Môže sa zdať, že ide iba o nejaký poetický predslov pred najdôležitejšou listinou Slovenska, no práve preambula určuje, na koho sa tento dokument vzťahuje.
Preambula začína slovami „My, národ slovenský.“ Tento začiatok môže vyvolať pocit, že je preambula trochu diskriminačná a nezahŕňa ľudí, ktorí sa do „národa slovenského“ sami nerátajú, no žijú na Slovensku. Preambula teda pokračuje doplnením „spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky.“ Preambula Ústavy sa teda neviaže na slovenskú národnosť, ale je vnímaná politicky.
Načo teda máme preambulu?
Jediný, kto môže vykladať znenie Ústavy SR je Ústavný súd. Keďže je súčasné znenie preambuly nezmenené od jej prijatia z roku 1992, Ústavný súd prešetril v roku 1996 právnu záväznosť preambuly. Vtedy rozhodli, že ide iba o úvodný text, ktorý môže napomáhať k objasneniu účelu Ústavy SR, avšak nie je právne záväzná.
Preambulu Ústavy nie je možné novelizovať, teda zmeniť. Bolo by to možné pokiaľ by sme prijali úplne novú Ústavu SR s úplne novým znením preambuly.
Ak by si písal/a vlastnú Ústavu SR, čo by si pridal/a do preambuly?
Ústava určuje právomoci prezidenta, vlády, parlamentu aj súdov
Okrem toho, ako prebiehajú voľby, za akých podmienok, ako sa skladá vláda, kto ju formuje a kedy musia byť všetky podmienky splnené (a že toho nie je málo) nám Ústava SR hovorí aj o tom, čo môže a čo nemôže robiť prezident republiky, aké právomoci má vláda či parlament a súdy.
Ich právomoci sú založené na systéme tzv. bŕzd a protiváh, ktorý nám zaručuje, že žiadna z týchto zložiek moci výrazne nedominuje a sú na seba naviazané.
Čo ak?
Ústava ráta s viacerými nevšednými scenármi v slovenskej politike. Keďže viaceré takéto udalosti sa v posledných rokoch na Slovensku stali, využili sme ich hneď niekoľko.
Úradnícka vláda
Podľa Ústavy SR menuje vládu Slovenskej republiky prezident, prevažne po parlamentných voľbách, no môže k tomu dôjsť aj za iných okolností. Spomeňme napríklad výmenu premiéra alebo premiérky, či tvorbu úplnej novej vlády.
Jedinými požiadavkami na vymenovanie členov a členiek úradníckej vlády je byť slovenským občanom a mať právo voliť do Národnej rady (takže byť starším ako 21 rokov a trvalo bývať na Slovensku). Pokiaľ ide o ústavnosť, nenachádzajú sa medzi štandardnou vládou a úradníckou vládou žiadne rozdiely.
Obe potrebujú dôveru parlamentu na efektívne vedenie krajiny, avšak pokiaľ parlament úradníckej vláde nevysloví dôveru, nič sa tým nemení a úradnícka vláda pokračuje vo vykonávaní svojho mandátu, samozrejme s obmedzenými právomocami, až kým nebude vymenovaná nová vláda.
Ústava nám teda určuje práva, povinnosti, hovorí o tom, kto čo môže a nemôže a určuje, akým smerom by sa mala naša krajina vyvíjať. Na to, aby mohla byť Ústava SR zmenená, je potrebná tzv. „ústavná väčšina“, takže 90 a viac poslancov a poslankýň. Momentálne teda nie je také jednoduché zmeniť Ústavu, no od roku 1992 sme ju menili až 22-krát.
Zdroj: Ústavné právo (2019) Giba M. A kolektív, Právnická fakulta UK
Zdroj titulnej fotografie: teraz.sk
Vzniklo vďaka Veľvyslanectvu Holandského kráľovstva