Ako sa šíria dezinformácie? Kto ich tvorí a aký cieľ sleduje? Ide iba o peniaze alebo je za tým niečo viac?
Až 60 % Slovákov verí tomu, že Dvojičky si zhodili Američania sami, 45 % Slovákov verí tomu, že určitá skupina ľudí tajne kontroluje chod sveta a 46 % Slovákov verilo tomu, že počty prípadov ochorenia Covid-19 boli v skutočnosti nižšie, ako nám tvrdili.
Tieto čísla sú vyššie ako v susedných krajinách. Dezinformáciam sa u nás teda naozaj darí. Poďme ale pekne poporiadku a povedzme si, prečo niekto vôbec dezinformáciu vymyslí a vypustí do obehu.
Motiváciou dezinformátorov sú peniaze aj politické ciele
Niektorí z toho majú peniaze. Napríklad, ak ľudí presvedčím o tom, že 5G žiarenie je životu nebezpečné, ale ochráni ťa pred ním hliníková čiapka, a zároveň si otvorím e-shop s takýmito čiapkami, spravím im super marketing. Podobných skutočných prípadov je nespočetne veľa najmä v oblasti zdravotníctva. Rôzni dezinformátori majú obchody so zázračnými vitamínmi, tabletkami na chudnutie a niekedy len videami, ktoré nás majú uzdraviť.
Cieľom týchto ľudí je skrátka vďaka dezinformáciám zarobiť.
Čo je ale oveľa nebezpečnejšie, sú dezinformátori, ktorí sledujú politické ciele. Mnohé takéto falošné správy pochádzajú z Číny alebo Ruska a snažia sa oslabiť Európsku úniu, demokraciu alebo našu dôveru v štát.
Veľkú rolu hrajú alternatívne médiá
Bez jedného dôležitého článku by však nebolo možné takéto správy u nás šíriť. Veď si predstav, ako by sa asi tak čínski alebo ruskí predstavitelia vyznali v slovenských sociálnych sieťach, webstránkach a ovládali každý malý detail.
Najzásadnejší sú práve tí, ktorí tieto správy šíria v našom prostredí. Teda rôzne alternatívne weby, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako skutočné médiá, „nezávislí aktivisti”, alebo influenceri a a profily na Telegrame. Títo ľudia a skupiny niekedy dezinformácie šíria, lebo im veria, no zvyčajne za to dostávajú aj zaplatené a je to ich cielená činnosť.
Sú kanálom, cez ktorý sa dezinformácie dostanú k masám na Slovensku. A tie to už potom vezmú do vlastných rúk.
Mnoho ľudí zdieľa hoaxy preto, lebo im naozaj uverili. Nechcú nikomu ublížiť, práve naopak, často chcú varovať svojich známych pred nejakou hrozbou. Zistilo sa, že napríklad dezinformácie na Twitteri sa podľa výskumu MIT šíria 20-krát rýchlejšie ako pravdivé správy. Keď v nás niečo vzbudí silné emócie, najmä hnev a strach, oveľa skôr klikáme na tlačidlo share.
Na pomoc prichádzajú algoritmy a emócie
Začarovaný kruh tvoria aj samotné sociálne siete. Algoritmy uprednostňujú obsah, na ktorý používatelia reagujú emotívne. Zároveň to v tých, ktorí správu zdieľali, vzbudzuje chuť zdieľať veci zas a znova. Keď každý náš príspevok dostáva desiatky či stovky lajkov, vyvoláva vášnivé diskusie a ďalšie zdieľania, pociťujeme to ako odmenu a cítime sa ako niekto dôležitý.
Dokonca to aj zmerali vedci v tejto štúdii. Zdieľať dezinformácie je ako dostávať odmeny vo videohre. Sociálne siete sa snažia, aby nás udržali na svojich stránkach čo najdlhšie. Preto odmeňuje tých ľudí, ktorí im dokážu ostatných používateľov získať a dokonca v nich vyvolať aktivitu.
Ty však určite nie si len nejaká kôpka emócií, ktorá sa nevie ovládať. Dezinformácie bez ľudí, ktorí ich vo veľkom zdieľajú, nedokážu prežiť. A to presne chceme.
Keď v tebe nabudúce nejaký článok, titulok alebo fotka vzbudí silnú emóciu, zastav sa. Over si, čo o danej veci píšu iné médiá. Otvor si článok a pozri sa, či je zverejné meno autora či autorky. Poznáš dané médium? Najúčinnejšia obrana pred dezinformáciami je tvoje vlastné kritické myslenie.
