Výrazná stavba zaujme už z diaľky svojím neobvyklým tvarom. Uprostred domov a stromov Banskej Bystrice vyčnieva veľká betónová hmota, ktorá mnohým ľuďom pripomína folklórny bačovský klobúk. Bola práve toto architektova inšpirácia pri tvorbe Pamätníka Slovenského národného povstania?
Monumentálne múzeum zo 60. rokov minulého storočia sa medzičasom stalo dominantou Banskej Bystrice, na ktorú sú miestni právom hrdí. Budovu pamätníka stvárňujú na grafikách aj tričkách a dnes sa k nej hlásia aj tí, ktorí nepatria medzi nadšencov architektúry.
Tri súťaže a uvoľnený režim
Mladý architekt Dušan Kuzma začal nad návrhom pamätníka premýšľať už v roku 1952. Ako čerství absolvent architektúry sa vtedy prihlásil do prvej súťaže na túto stavbu. Finálne rozhodnutie však nepadlo, vypísaná bola druhá súťaž a napokon aj tretia.
Kuzma to s pamätníkom nevzdával a vytrvale sa do architektonických súťaží prihlasoval, až kým tú tretiu v roku 1959 nevyhral. V tom čase už bolo jasné aj rozhodnutie, že pietne miesto povstania vznikne na okraji historického centra Banskej Bystrice – v meste, odkiaľ sa Slovenské národné povstanie začalo.
Architekti v Československu si v tomto období užívali nové možnosti, ktoré prišli s politickým uvoľnením v sovietskom bloku po Stalinovej smrti v roku 1953. Diktátor a dlhoročný vodca zväzu totiž oveľa radšej pretláčal historizujúci socialistický realizmus, kým v celom okolitom svete už dávno prekvitala ambiciózna moderna.
Nové podmienky padli Dušanovi Kuzmovi vhod. Pri stavbe Pamätníka SNP bol vďaka tomu odvážnejší, ako pôvodne plánoval.
Štrbina dýchajúca povstaním
Podľa návrhu, s ktorým architekt Kuzma vyhral súťaž, mal byť pamätník len jednoduchým hranolom posadeným na elegantných stĺpoch. Už v tomto návrhu ale nechýbalo veľkorysé vstupné schodisko aj jedinečná myšlienka, v ktorej sa architektúra spája s výtvarným dielom.
Pri projektovaní sa návrh zmenil na súčasnú podobu, keď budova pripomína viac sochu ako dom. Veľká hmota preseknutá na dve polovice v ľuďoch vyvoláva rôzne asociácie, je medzi nimi aj ľuďmi obľúbená predstava bačovského klobúka.
Keď však stojíte uprostred pamätníka s pohľadom na večný oheň, najsilnejšou emóciou je akási stiesnenosť, ktorá človeka okamžite prenesie do úžin slovenských hôr, v ktorých sa povstanie odohrávalo.
No a ako to myslel samotný autor? Zaobleným tvarom betónových škrupín sa chcel zrejme priblížiť k svetovým trendom a štrbina uprostred bola veľmi funkčným riešením. Vďaka nej vznikli dve veľké presklené steny, ktoré privádzajú svetlo do vnútorných priestorov múzea.
Zjreme sa tak neznažil urobiť zo svojho diela nejakú metaforu, skôr vytvoriť výnimočný dom, ktorý bude zároveň dobre slúžiť svojmu zámeru.
Surový betón bez omietky
Veľmi moderným prvkom, ktorý ešte ani dnes často nie je pochopený, bol pohľadový betón. Ak si už niekedy Pamätník SNP navštívil, asi si si všimol, že na ňom chýba fasáda a je celý zo surového betónu. Nejde však o nedokončené dielo, ale autorský zámer.
Strohosť, odhalenosť a používanie surových materiálov sú príznačné pre brutalizmus. Ide o architektonický štýl, ktorý stavia na výrazných tvaroch a prostej kráse konštrukcie či materiálu. Názov pochádza z francúzskeho výrazu béton brut, čiže surový betón.
Socha, ktorá desila aj komunistov
Architekt Kuzma pri navrhovaní intenzívne spolupracoval s ďalším mladým nadšeným umelcom – sochárom Jozefom Jankovičom. Ten výnimočnosť celého pamätníka dotvoril svojím obrovským súsoším Obete varujú. Toto ikonické dielo vytvoril ešte ako svoju diplomovú prácu a určite to teda nie je žiadny odfláknutý kompilát.
Pomerne temná socha, kde sa nad hromadou mŕtvych tiel týči skupina tajomných postáv s načrtnutými tvárami, stála pôvodne v centre celej stavby. V 70. rokoch však do Československa prišla normalizácia a keďže funkcionári soche príliš nerozumeli a neboli si istí, čo presne znázorňuje, dali ju z pamätníka odviesť. Na svoje miesto sa vrátila až v roku 2004 pri oslavách 60. výročia povstania.
Celý pamätník je dnes národnou kultúrnou pamiatkou a stále slúži svojej pôvodnej funkcii. Je v ňom umiestnené Múzeum SNP, ktoré sa špecializuje na slovenské dejiny v rokoch 1938 až 1945. Je tu dokonca aj skanzen zbraní a môžeš tu bližšie spoznať, ako vyzeral slovenský protifašistický odboj.
Zdroj titulného obrázka: register-architektury.sk/Ján Sláma
Článok mohol vzniknúť vďaka podpore Tatra banky.
