V septembrových predčasných parlamentných voľbách sme si zvolili niekoľko obvinených či obžalovaných poslancov. Je vôbec možné, aby nás takíto ľudia zastupovali?
Na koho si posvietila polícia, prokuratúra a súdy?
Problém s korupciou má podľa policajných vyšetrovateľov ich bývalý prezident Tibor Gašpar, ktorý kandidoval za Smer – SSD. Gašpar čelí obvineniam vo viacerých prípadoch a v kauze Očistec je dokonca obžalovaný. Vo väzbe si odsedel už viac ako rok a napriek tomu, že ho prepustili, je naďalej stíhaný na slobode. Bývalý policajný prezident musel po tlaku verejnosti odísť z funkcie v roku 2018 po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej . Odborníci mu tiež vyčítali, že za jeho pôsobenia sa nevyšetrovali žiadne väčšie kauzy.
Tu si však daj pozor! Byť vo väzbe nie je to isté, čo byť vo väzení. Nižšie to vysvetlíme na konkrétnom príklade.
Obvineným je aj predstaviteľ strany HLAS – SD, niekdajší minister hospodárstva z rokov 2016 až 2020 Peter Žiga, ktorého do funkcie ešte vtedy nominovala strana Smer – SSD. Toho obvinili z toho, že si mal za úplatky údajne kupovať beztrestnosť. Podozrivý je z podplácania. Podľa výpovede bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej jej mal Peter Žiga ešte ako minister doniesť úplatok 100 000 eur, ktoré mala odovzdať ďalšej sudkyni, aby rozhodla tak, ako chcel.
Dvaja ďalší poslanci už dokonca stáli aj pred súdom. Ide o obžalovaných otca a syna Štefana a Filipa Kuffovcov, ktorých na kandidátku nominovala Slovenská národná strana. Obaja poslanci mali fyzicky a verbálne napadnúť zamestnanca kežmarskej agrofirmy. Súd zatiaľ platný verdikt nevyriekol a v tejto veci sa ešte bude pojednávať.
Je to vôbec problém?
Z čisto právneho hľadiska nič z toho problém nie je. Na Slovensku totižto, tak ako v každom demokratickom štáte, platí prezumpcia neviny. To znamená, že každý, kto je obvinený či obžalovaný, sa považuje za nevinného, kým jeho vinu nepotvrdia súdy.
Obvinenie totiž vznášajú policajti a prokurátori, keď zhromaždia dôkazy o podozrení z trestnej činnosti. O tom, či sa skutok naozaj stal, musí po dôkladnom zvážení všetkých dôkazov či po vypočutí svedkov rozhodnúť až súd.
Zdroj: giphy.com
Takže aj keď polícia či prokuratúra podozrievajú týchto poslancov zo spáchania trestných činov, pokiaľ o tom nerozhodne sudca, sú nevinní, a teda platí, že môžu kandidovať do parlamentu.
Viacerí odborníci sa však zhodujú na tom, že aj keď z právneho hľadiska títo kandidáti nič neporušili, ide o etický problém. Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity pre denník Pravda povedal, že takíto kandidáti by si v inej krajine západnej Európy ani neškrtli. Politické strany by si podľa jeho názoru mali počkať na výsledky vyšetrovania a nominácie dôkladne zvážiť.
Politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied zas tvrdí, že by mala existovať aspoň nejaká nepísaná zásada, podľa ktorej by ľudia podozriví zo spáchania trestnej činnosti nemali kandidovať. Ešte viac to podľa neho platí pre funkcionárov štátnych orgánov, ktoré sa zaoberajú korupciou.
Podľa Štefančíka má byť parlament intelektuálnou elitou národa, preto by sme ako občania mali mať vyššie nároky na tých, ktorí sa uchádzajú o mandáty.
Čo sa stane, ak politikov odsúdia?
Ústava hovorí jasne: mandát poslanca zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin. Ak teda súdy rozhodnú, že politici sú naozaj vinní, nič ich neochráni pred tým, aby išli do väzenia.
Zdroj: giphy.com
Aj tu však platí výnimka. Ak by súd rozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu, mandát poslancovi nezaniká a vo svojej práci pokračuje ďalej.
Nepomôže im ani poslanecká imunita?
Už nie. V roku 2012 si poslanci v parlamente odhlasovali, že sa ruší trestnoprávna a priestupková imunita. Dovtedy boli prakticky nedotknuteľní a postavení nad bežného občana. Známy je napríklad prípad z roku 2008, keď vtedajší politik Miklós Duray havaroval a odmietol dychovú skúšku. Zákon vtedy doslova zakazoval politikov trestať či pokutovať, a tak za dopravný priestupok nemohol dostať ani len pokutu.
To sa však v roku 2012 zmenilo. Poslanecká imunita alebo článok 78 Ústavy SR dnes chráni poslancov už len na pôde parlamentu. Poslancov nemožno stíhať za ich hlasovanie alebo výroky v národnej rade. Toto opatrenie má svoje opodstatnenie a slúži na to, aby mohli hájiť záujmy občanov bez strachu z toho, že ich niekto za názory odsúdi.
Väzenie nie je väzba
Ak súd uzná, že sú politici vinní, nič ich neochráni pred tým, aby si svoj trest odsedeli a išli do väzenia. Tu si daj pozor na rozdiel medzi slovami väzenie a väzba.
Do väzenia sa zločinec dostane vtedy, keď súd rozhodne, že je vinný. Tam si potom odpykáva trest, ktorý mu určil súd.
Do väzby možno na obmedzený čas zavrieť aj osoby, ktoré súd zatiaľ neuznal vinnými. Ide o osoby podozrivé zo spáchania trestnej činnosti, u ktorých je vysoké riziko, že by mohli utiecť, ovplyvňovať svedkov alebo pokračovať v trestnej činnosti. Je to teda preventívne opatrenie počas vyšetrovania. O väzbe však musí rozhodnúť súd.
Zdroj: giphy.com
A práve pri väzbe sa na poslancov parlamentu vzťahuje výnimka. Poslanca podľa ústavy nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.
V praxi to musí väčšina z poslancov schváliť. Nie je to tak dávno, čo bol obvinený aj súčasný premiér za stranu Smer-SSD Robert Fico. Prokurátor sa obával, že by na slobode mohol ovplyvňovať svedkov, ale poslanci v parlamente o dva hlasy rozhodli, že ho na väzobné stíhanie nevydajú.
Ak by nejakého poslanca predsa do väzby vzali, jeho mandát by nezanikol, len by sa neuplatňoval, teda nemal by možnosť hlasovať, ani sa zúčastňovať schôdzí. Počas jeho neprítomnosti by ho zastupoval náhradník.
Nezabúdajme ani na slávny paragraf 363
Nie je to tak dávno, čo boli zo spáchania trestných činov obvinení aj súčasný premiér Robert Fico alebo minister obrany Robert Kaliňák. K súdu sa však napokon nedostali, lebo ich obvinenie zrušila generálna prokuratúra neslávne známym paragrafom 363.
Ten slúži ako opravný prostriedok generálnej prokuratúry na to, aby zrušila akékoľvek rozhodnutie, ak zistí, že policajt alebo prokurátor konal nezákonne. Teda ak na generálnej prokuratúre zistia, že policajt obvinil niekoho, koho nemal, lebo na to nemal dosť dôkazov, môžu toto obvinenie zrušiť. Podozrenia z jeho zneužívania však vzbudzuje to, že generálny prokurátor ruší pri „veľkých rybách” obvinenia pravidelne.
Kto nemôže kandidovať do NR SR?
Existujú len 3 prípady, ktoré vylučujú možnosť občanov kandidovať.
- Ak sú zbavení spôsobilosti na právne úkony,
- Ak sú právoplatne odsúdení za úmyselný trestný čin,
- Ak sú vo výkone trestu odňatia slobody
Ako vidíš, keď sa niekto chce stať poslancom alebo poslankyňou parlamentu, nemá veľa prekážok, ktoré by mu/jej v tom bránili. Niektorí kandidáti sú však prinajmenšom pochybní. Buď preto aktívnym občanom a zaujímaj sa o politikov, ktorí ťa chcú zastupovať. Ústava vždy nezabráni, aby sa moc nedostala do zlých rúk, ale niekedy to dokážeme my ako občianska spoločnosť. Najmä tým, že nebudeme ticho.
Zdroj titulnej fotky: Canva
