Predčasné voľby dostali do parlamentu sedem strán, z ktorých teraz vznikne nová koalícia a opozícia. Kto je teraz na ťahu a čo všetko sa bude v najbližších týždňoch diať?
Prvý krok: Prezidentka poverí zostavením vlády víťaza volieb
Prvým krokom k novej vláde je jej zostavenie. Účasť v sobotných voľbách bola 68,51 % a hranicu aspoň 5 % zo všetkých platných hlasov prekročili strany Smer-SSD, Progresívne Slovensko, Hlas-SD, OĽANO a priatelia, KDH, SaS a SNS. Najviac hlasov od voličov získal Smer s lídrom Robertom Ficom. Ešte však nie je isté, či z neho bude aj premiér.
Prezidentka Zuzana Čaputová by mohla zostavením novej vlády poveriť kohokoľvek, koho by chcela. Nemyslíme tým tvojho spolužiaka alebo farára, ale ktoréhokoľvek politika zo strany, ktorá sa dostala do parlamentu. Je však zvykom poveriť zostavením vlády lídra strany, ktorá vyhrala voľby a tohto zvyku sa prezidentka aj drží. V povolebný pondelok poverí vytvorením novej vlády predsedu Smeru Fica.
Potom je už na ňom, aby zostavil novú vládu, teda dal dokopy mená všetkých ministrov a podpredsedov vlády. Môže to trvať týždeň alebo aj mesiac, v roku 1994 to Vladimírovi Mečiarovi trvalo až dva mesiace. Si predstav, že sa niekto dohaduje celé letné prázdniny, kto si sadne do ktorej štátnej budovy v Bratislave.
To, aká bude dohoda na rozdelení ministerstiev, záleží od toho, aké strany vytvoria koalíciu a tiež od toho, aké sú ich priority. Ak by mala strana dostatok hlasov a mala sama väčšinu v parlamente, čiže minimálne 76 kresiel, nemusela by o koalícii diskutovať s nikým. Takýto scenár sa udial iba raz, v roku 2012, kedy Smer-SD (teraz Smer-SSD) získal vo voľbách toľko hlasov, že vytvoril jednofarebnú vládu. Jednofarebná vláda je teda taká, ktorú vytvorí len jedna strana. Lebo môže.
Takúto situáciu tu však nemáme, a preto sa strany musia dohodnúť, hľadať partnerstvá a vytvoriť koalíciu zloženú z viacerých členov.
Počas tohto obdobia čaká strany veľa vyjednávaní a rozhovorov. Uvidíme, či za okrúhlym, alebo ostrouhlým stolom. Nikde nie je napísané, kto má dostať koľko a akých ministerstiev. Je však samozrejmé, že čím viac percent strana získa vo voľbách, tým viac kresiel vo vláde dostanú jej predstavitelia. Najsilnejšia strana sa tiež väčšinou snaží obsadiť aj tie ministerstvá, ktoré sú jej prioritou, alebo ktoré vníma ako „najsilnejšie”, pretože kontrolujú silové zložky alebo veľa financií.
Vo všeobecnosti, ak líder víťaznej strany nedokáže zostaviť novú vládu, musí vrátiť toto poverenie naspäť prezidentke, ktorá vyberie niekoho iného, napríklad predsedu druhej najsilnejšej strany vo voľbách, aby vládu zostavil. To sa môže stať v prípade, keď s výhercom nechce nikto rokovať a ísť do koalície.
Kým nemáme novú vládu, o chod štátu sa bude naďaje starať stará vláda, ktorá vznikla pod vedením premiéra Ľudovíta Ódora. Klasicky by sme hovorili, že je to vláda v demisii, naša aktuálna úradnícka vláda je však v demisii od svojho začiatku, keďže dôveru parlamentu nikdy nezískala. No a keď sa strany dohodnú na tom, aké bude zloženie novej vlády, predstavia tento návrh prezidentke.
Druhý krok: Stretko staro-nových poslancov alebo Ustanovujúca schôdza NR SR
Medzitým, ako líder zostavuje novú vládu, musí prezidentka do 30 dní od volieb zvolať Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady SR. Konkrétne veci ako čas, miesto a dátum schôdze ešte rieši dosluhujúci predseda NR SR, teda Boris Kollár.
Poslanci zložia na tejto schôdzi sľub predpísaný Ústavou SR do rúk dosluhujúcemu predsedovi parlamentu. Ten potom odovzdá štafetu svojmu nástupcovi, ktorého si poslanci vyberú v tajných voľbách a ktorý bude zrejme tiež lídrom niektorej z koaličných strán.
Nový predseda parlamentu sa ujme vedenia schôdze a poslanci prejdú na tajnú voľbu štyroch podpredsedov parlamentu, potom na tajnú voľbu predsedov parlamentných výborov a nakoniec si vytvoria aj poslanecké kluby.
Tie neslúžia na to, aby si našli kamarátov, s ktorými budú večer chodiť na pivo a jedovať sa na iné poslanecké kluby.
Klub by sme skôr mohli nazvať takým pracovným tímom, ktorý musí tvoriť minimálne 8 poslancov, ktorí zastupujú rovnakú politickú stranu, hnutie, alebo sú v koalícii s ďalšími stranami v parlamente. Môžu spolu pracovať na návrhoch zákonov, zastupovať spoločné politické záujmy, či sa navzájom podporovať pri hlasovaní v parlamente.
Tretí krok: Vymenovanie vlády
Keď sa poverenému lídrovi podarí zostaviť vládu, odovzdá návrh prezidentke. Tá ho môže ešte pripomienkovať. Keď je spokojná s výberom, vládu vymenuje.
Okrem tešenia sa ich ešte čaká práca na programovom vyhlásení vlády, ktoré musia stihnúť napísať do 30 dní a predstúpiť s ním pred parlament. Musia teda dať hlavy dokopy a dohodnúť sa na tom, čo je pre nich prioritou, chcú to riešiť a zaväzujú sa ľuďom, že na tom budú intenzívne pracovať.
V koalícii sú však viaceré strany a každá z nich mala iné volebné programy, preto aj budúci ministri musia tráviť dlhé hodiny debatami, hádkami a robením kompromisov, aby sa zrodilo jedno spoločné programové vyhlásenie vlády.
Toto programové vyhlásenie potom musia prijať poslanci nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých prítomných poslancov, čím vyslovia novej vláde dôveru. Zvyčajne na to potrebujú hlasy minimálne 76 poslancov, teda nadpolovičnú väčšinu celého parlamentu, keďže takúto významnú udalosť si nechce nikto nechať ujsť a na schôdzu pri tejto príležitosti príde do nohy všetkých 150 poslancov.
Ak to nespravia, prezidentka vládu odvolá. Šancu na zostavenie vlády, ktorá by mala dostatočnú podporu v parlamente, dostane v takomto scenári niekto iný. V praxi sa to ale nestáva, žiadna vláda nejde po voľbách do parlamentu s programovým vyhlásením, ak si nie je istá, že našla dostatočnú podporu strán a ich poslancov.
No ak do šiestich mesiacov od volieb neschváli NR SR programové vyhlásenie vlády, prezidentka má právomoc rozpustiť parlament a vyhlásiť nové voľby. A to by sme sa ocitli zas na začiatku a čakali by nás ďalšie predčasné voľby a s nimi aj ďalšia predvolebná kampaň.
Zdroj titulnej fotky: Getty Images, Canva
