Dievča v Banskej Bystrici sa ocitlo v nemocnici po tom, čo jej niekto nalial do fľašky s vodou SAVO. Zo začiatku sa hovorilo o podozrení zo šikany. Škola aj matka dievčaťa tieto tvrdenia odmietajú.
Prípad rieši polícia a bližšie informácie, kto a prečo jej nalial do vody dezinfekčný prostriedok, sú predmetom vyšetrovania.
Mohlo ísť iba o žart od rovesníkov. Medzi žartom a šikanou je však veľmi tenká hranica. Kedy ide o vtip a kedy už prerastá problém do šikany?
Kedy je to sranda a kedy už šikana?
Niekedy je ťažké rozlíšiť zlo od dobra. Pri šikanovaní to tiež nie je také jednoznačné. Možno sa to tvojmu spolužiakovi alebo spolužiačke zdá ako dobrý vtip, no tebe to ubližuje. Kto z vás má teda pravdu?
Je to jednoduché. Ak situáciu, kedy niekto nad tebou prejavuje moc, vnímaš ako zlo, je to šikanovanie. A to aj keby si mal byť jediný, kto to tak vníma. Pokiaľ ti ubližuje, vyvoláva v tebe stres alebo iné negatívne pocity, dôveruj im. Tým pocitom, nie spolužiakom, ktorí ťa presviedčajú, že si citlivá žalobaba.
👊 Podľa zistení Štátnej školskej inšpekcie z roku 2022 sa každý šiesty žiak stretol s fyzickým šikanovaním na školách a 33 % opýtaných nemalo odvahu zdôveriť sa s tým nikomu vo svojom okolí. Najčastejšou formou šikany na školách bolo psychické ponižovanie ako napríklad urážanie, vysmievanie či nadávky. Prieskum prostredníctvom dotazníka robili na 1 136 základných a 310 stredných školách na Slovensku.
Ako spoznám, či ma niekto šikanuje?
Často sa stáva, že obeť pochybuje o tom, či je to, čo sa jej deje, naozaj tak vážne a nie je len precitlivená. Problémy, ktoré jej robia napríklad spolužiaci, si preto radšej nechá pre seba a snaží sa so situáciou vyrovnať bez pomoci. Existuje veľa druhov šikany – psychická, fyzická, slovná, sociálna, šikana na internete či sexuálna šikana.
S akými prejavmi šikany sa stretávame najčastejšie?
- fyzické násilie
- ubližovanie
- strkanie
- vyzliekanie
- nadávanie
- urážanie
- prenasledovanie
- vylúčenie z kolektívu
- ničenie vecí
- ohováranie
- nenávistné komentáre na sociálnych sieťach
- nekonečná kritika
Signálov, ktoré naznačujú, že ide o šikanu, je omnoho viac. Nemusí to byť len o násilí. Šikana môže mať aj formu toho, že ťa niekto bude ignorovať, nebude sa s tebou schválne rozprávať alebo sa bude tváriť, že neexistuješ.
Šikanovanie sa deje, bohužiaľ, úplne všade. Na krúžkoch, v škole, v táboroch, vonku, v MHD, dokonca v tvojom mobile. Jednoducho povedané, tam, kde sú druhí ľudia, môže byť aj šikanovanie.
Prečo práve ja?
Dôležité je, aby si vedel, že pokiaľ ti správanie druhého človeka ubližuje, máš plné právo ohradiť sa a niečo s tým urobiť. Aj keď si agresor vybral za obeť práve teba, nehovorí to nič o tvojich kvalitách alebo schopnostiach. Skôr to hovorí o problémoch človeka, ktorý ťa šikanuje.
Obeťou sa môže stať naozaj ktokoľvek. Jediný predpoklad, podľa ktorého si ťa agresor vyberie, je ten, že sa mu nebudeš príliš brániť, prejavíš pred ním strach alebo mu ľahko ustúpiš. Skrátka, chce cítiť dôveru v to, že nad tebou vyhrá.
Obete šikany zažívajú mnoho problémov, ktoré si so sebou nesú niekedy aj celý život. Aké napríklad? Strach z toho ísť do školy, bezmocnosť, nepokoj a úzkosť, problémy so sústredením, zhoršené výsledky v škole, problémy so spánkom či sebavedomím.
Šikanovanie tiež môže spustiť veľa fyzických problémov ako nočné mory, bolesti brucha, či hlavy. Obeť môže zahnať tento problém do kúta, z ktorého bude mať pocit, že niet cesty von. Jediné východisko môže vo vyhrotených prípadoch vidieť v samovražde.
To, ako sa vyrovnať s takouto situáciou, priblížil psychológ Michal Bača z Ligy za duševné zdravie.
„Úplne prvým krokom, pokiaľ sa cítim zle a niekto mi ubližuje, je zastaviť sa a zamyslieť sa nad tým. Čo sa deje? Prečo sa to deje? Snažím sa vydiskutovať si situáciu s človekom, ktorý ma šikanuje a povedať mu, že mi to ubližuje. Samozrejme, iba ak to dokážem. Môže nastať situácia, kedy sa proti šikane nedokážem ohradiť, lebo sú ľudia príliš agresívni. V tomto prípade je úplný základ to, aby som s tým nezostával príliš dlho sám.“
Psychológ Bača upozorňuje a zároveň vyzýva mladých ľudí k tomu, aby si našli niekoho, komu sa môžu s problémom zdôveriť.
„Akonáhle si uvedomím, že sa neviem brániť a je mi ubližované, tak by som mal vyhľadať niekoho, komu dôverujem a hovoriť s ním o tom. Môžu to byť kamaráti, spolužiaci, ale môže to byť aj niekto z dospelých. Napríklad učiteľ, vychovávateľ, školský psychológ či rodič. Rodičia sú prvé osoby, ktoré by mali vedieť pomôcť svojmu dieťaťu, pokiaľ sa im zdôverí s problémom.
Čím dlhšie mladý človek zostáva s pocitom dlhodobého, systematického ubližovania, tým väčší problém môže vzniknúť neskôr.“
Ako sa postaviť agresorovi?
Ľahko sa to povie a ťažko koná, ale v situácii, kedy ti začne niekto robiť niečo nepríjemné, je veľmi dôležité reagovať až potom, ako sa nad situáciou zamyslíš a vyhodnotíš ju. Riadiť sa pri tom môžeš komunikačným semaforom, ktorý má tri fázy – stop, premýšľaj a konaj.
🔴 STOP znamená uvedomiť si, že sa mi deje niečo, čo by sa mi diať nemalo. Na takéto uvedomenie a potlačenie prvej reakcie sa treba naučiť čítať svoje emócie. Vedieť pomenovať, čo práve teraz cítim.
🟠 Keď rozumieš tomu, čo cítiš, môžeš pokračovať v semafore ďalej k oranžovému kruhu – PREMÝŠĽAJ.
Najlepšie je zvoliť reakciu, ktorá nepodnieti šikanujúceho k ďalšej agresii. Nenadávaj mu, nepodpichuj a ideálne mu ani neukáž strach.
🟢 No a potom máš zelenú, KONAJ.
Snaž sa zachovať chladnú tvár, neukáž agresorovi, že sa ťa nejako dotkol. Jeho cieľom je totiž zasiahnuť tvoje city. Vystri sa, drž hlavu hore a pozeraj sa mu priamo do očí. Takýto postoj vyžaruje sebavedomie, ktoré, aj keď sa to nezdá, agresorovi chýba, a preto útočí. Chce okolie aj seba presvedčiť, že v skutočnosti je sebavedomý a silný. Keď agresor vycíti, že stojí proti odolnému človeku, ktorý pozná svoje silné stránky a vie ich využívať, nedovolí si nič urobiť. Nemá totiž istotu, že uspeje.
Veľmi dôležitý je aj hlas a slová. Agresorovi odpovedaj pokojným tónom a pevným hlasom.
No a na záver, pokiaľ môžeš, opusti priestor. Sebavedomo odkráčaj preč a agresora nechaj za sebou. Aj fyzicky, aj mentálne.
Dodržať všetky tieto body je veľmi ťažké. Často nás ovládajú emócie, strach, roztrasie sa nám hlas alebo naženú slzy do očí. Takže je normálne, že sa nezvládneme ubrániť zo dňa na deň.
Ak nemáš niekoho, komu by si sa zdôveril, existuje možnosť zavolať na linku dôvery.
„Linka dôvery existuje práve na to, že ak mladý človek nemá vo svojom okolí nikoho blízkeho s kým vie riešiť svoje problémy, môže zavolať. Na linke čakajú odborníci, ktorí sa vedia s plnou vážnosťou o týchto témach rozprávať a dokážu mladého človeka nasmerovať, kde hľadať pomoc v jeho konkrétnej situácii,“ hovorí psychológ Bača.
Nezabúdaj, že šikanovanie je vážna vec a mal alebo mala by si o ňom hovoriť s niekým vo svojom okolí. Je tu veľa ľudí, ktorí ti radi pomôžu, aj keď sa možno práve teraz cítiš osamelo.
