Neďaleko železničnej stanice v Bratislave sa týči nezvyčajná budova. Možno ti už niekedy napadlo, prečo sa v hlavnom meste nachádza pyramída a ešte k tomu je celá naopak. Bol to iba výstrelok architektov alebo má tento tvar hlbší význam?
Pyramída uprostred Bratislavy
Ľudia za ňou zvyknú otáčať hlavy a zvedavo si ju obzerať. Možno nie tí, ktorí si už na túto dominantu zvykli. Takmer každý turista sa však pred ňou zastaví aj odfotí. Dôkazom sú mnohé fotky na instagrame.
Odpoveď na otázky kde bude stáť nová budova Slovenského rozhlasu a ako bude vyzerať, začali v Bratislave hľadať už začiatkom 60. rokov minulého storočia a projekt budovy v tvare obrátenej pyramídy vznikol v roku 1967. Socialistický režim sa v tom čase v Československu uvoľňoval a priestor dostávali aj originálne a odvážne nápady.
Možno aj to priviedlo trojicu známych architektov k myšlienke vytvoriť niečo také nezvyčajné, ako je budova slovenského rozhlasu. Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling nechceli postaviť panelák s 30-timi poschodiami. Chceli vytvoriť niečo jedinečné, a preto svoj návrh do poslednej chvíle menili. „Budova nemala vyzerať ako hocijaká iná inštitúcia,” povedal o rozhlase Svetko.
„Túto stavbu určite ovplyvnila doba slobody, ale nielen slobody. Taktiež to bola doba technického rozmachu, keď ľudstvo pristálo na Mesiaci, vysielali sme kozmonautov do vesmíru. Bola to doba, keď ľudstvo verilo, že sme schopní pokoriť gravitáciu,“ povedal v rozhovore pre Rádio Devín architekt z Historického ústavu SAV Peter Szalay.
Po mnohých prebdených nociach s chrbátmi ohnutými nad architektonickými plánmi vytvorili konečnú podobu. Štefan Svetko, muž s hlavou v oblakoch si vysníval rozhlas v tvare obrátenej pyramídy. Štefan Ďurkovič premýšľal nad detailami a občas krotil Svetkove nápady. Zatiaľ, čo dvaja Štefanovia riešili vzhľad budovy, Barnabáš Kissling sa zameral na to, aby všetko technicky fungovalo. Zohratá trojka nakoniec vytvorila budovu, ktorá bola prehlásená za stavbu 20. storočia na Slovensku a Národnú kultúrnu pamiatku.
Plány sa menia za jazdy
Architekti pôvodne plánovali, že budova rozhlasu bude slúžiť ako prepojenie medzi Starým a Novým Mestom. V predstavách videli, ako ľudia chodia po priečnej osi, na ktorej by sa tiahli vládne budovy, kultúrne centrá, podniky a samozrejme, samotný rozhlas zasadený na Mýtnej ulici. Plány zahŕňali plno zelene a a miesta na oddych v okolí budovy.
Tieto sny však zostali iba na papieri. Namiesto parkov a peších zón vznikli naokolo cesty a budova rozhlasu mala zrazu vyrásť hneď vedľa rušnej križovatky. Toľko hluku z áut, električiek a trolejbusov bolo pre rozhlas neúnosných, a preto sa pustili do jej izolovania.
Podnož budovy, teda to, na čom celá pyramída stojí, je veľmi uzavretá, takže sa z ruchu okolia dostane do priestorov len veľmi málo. Celá podnož má iba zopár bočných okienok.
Vonkajšia pyramída má samonosnú oceľovú konštrukciu. V jej vnútri sa nachádza ďalšia pyramída!
Mohli by sme ju prirovnať k ruskej matrioške.
Vnútorná pyramída je uchytená na nosnom stĺpe, v ktorom sa nachádzajú schodiská, či výťahy. Aby si si to vedel lepšie predstaviť, pozri si túto fotku z archívu RTVS. Je na nej pekne vidieť nosný betónový stĺp, okolo ktorého je obrátená pyramída postavená.
Vnútorná pyramída obsahuje okrem iného aj dobre známu koncertnú sieň s jedným z najväčších organov na Slovensku.
To, ako znie a vyzerá, si môžeš pozrieť v tomto videu:
Problémy s oceľovou konštrukciou
Vieš, ako na niektorých pracovných pozíciách vyžadujú od absolventov 10 rokov praxe? Práve taká prax by sa zišla robotníkom, ktorí rozhlas stavali. Aj keď boli na Slovensku oceliarne, budovy z ocele boli raritou. V dobe socializmu sa stavalo prevažne z panelu.
Preto keď prišli robotníci na stavbu a zistili, že musia pracovať s oceľou, vyzerali asi nejako takto.
Ak si niekedy išiel okolo rozhlasu, mohol si si všimnúť túto mohutnú oceľovú kostru. Zo začiatku potrebovala veľa opráv a častokrát si museli vyhrnúť rukávy aj jej autori a pridať sa k robotníkom, aby fungovala tak, ako má.
Pyramída využíva princípy Sokratovho domu. Áno, je to pomenované po tom filozofi, ktorý chodil po ulici a pýtal sa ľudí otázky. Isto poznáš jeho výrok: „Viem, že nič neviem.“
Okrem toho navrhol aj princíp, ako sa môže budova “sama” teplotne regulovať. Každé poschodie rozhlasu sa rozširuje o 3,3 metra. Budova si cez leto vytvára prirodzený tieň, a tak sa v kanceláriách zamestnanci rádia až tak nespotia. Cez zimu je slnko nižšie, vďaka čomu sa lúče slnka vedia oprieť do fasády budovy a zohriať ju.
Konšpiračné teórie neobišli ani budovu Slovenského rozhlasu
Prečo sa rozhodli architekti postaviť pyramídu? Akú súvislosť má pyramída so slovenskou kultúrou? Čo robí uprostred nášho hlavného mesta?
Takéto otázky si začali klásť aj znepokojení Bratislavčania, ktorí boli zvyknutí iba na jednotvárne paneláky, ktoré dodržiavali striktné pravidlá. Keď im začala nad hlavami rásť pyramída a ešte k tomu bola celá naopak, začali sa šíriť klebety.
Aké?
Medzi najčastejšie patrili, že ide o zmenšeninu Cheopsovej pyramídy. Hovorili tiež o negatívnej energii, ktorá z budovy vyžaruje.
Tieto teórie pobavili aj architektov a skutočná pravda, ako to už býva, bola oveľa nudnejšia. Na malom pôdoryse museli postaviť veľkú budovu, no nechceli, aby bola iba obyčajným panelákom. Tvar pyramídy bol inšpirovaný prúteným košom. Len namiesto prútia použili oceľ. Na exotické prepojenia pritom ani nepomysleli.
Milovaná aj nenávidená
Budova Slovenského rozhlasu má svojich fanúšikov aj hejterov. Niektorí tvrdia, že vyzerá ako päsť na oko, iných jej nezvyčajná podoba fascinuje.
Možno preto je vyhlásená za stavbu 20. storočia a zároveň sa nachádza na zozname britského denníka The Telegraph medzi 21 najškaredšími budovami sveta.
Zdroj titulnej fotografie: gettyimages.com/MarijanMurat
Článok mohol vzniknúť vďaka podpore Tatra banky.