V pondelok 6. augusta 1945 ľudstvo prvýkrát vo svojej histórii použilo jadrovú zbraň. USA zhodili atómovú bombu najskôr na Hirošimu a o tri dni neskôr na Nagasaki. Až smrť desaťtisícov ľudí prinútila Japonsko kapitulovať a zabezpečila koniec Druhej svetovej vojny. Kto má v súčasnosti najviac takýchto zbraní a o čom hovoria Doomsday clock?
Ťažké rozhodnutie prezidenta Trumana a tajný projekt Manhattan
Svet je už roky vo vojne a väčšina krajín chce, aby sa konečne skončila. Fašistické Taliansko kapitulovalo, vzdalo sa aj nacistické Nemecko a jeho vodca Adolf Hitler je po smrti. Len ich spojenec, imperiálne Japonsko, chce vo vojne pokračovať a odmieta sa vzdať. Reč je o roku 1945 a sklonku Druhej svetovej vojny.
O zhodení atómovej bomby rozhodoval vtedajší prezident Spojených štátov amerických Harry S.Truman, ktorý sa s tajným projektom, zaoberajúcim sa výrobou atómovej bomby, Manhattan, oboznámil po tom, čo preberal prezidentskú stoličku po bývalom prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi.
V lete roku 1945 stál pred náročným rozhodnutím. Pokiaľ atómovú bombu nezhodí, Druhá svetová vojna bude pokračovať s obrovskými stratami na ľudských životoch. Pokiaľ bombu zhodí, o život prídu aj tak tisíce ľudí, no je pravdepodobné, že týmto krokom sa ničivá vojna konečne skončí.
Spojené štáty americké od roku 1942 pracovali na tajnom projekte s názvom Manhattan, na ktorom sa podieľalo v úplnom utajení vyše 100-tisíc ľudí. Bol to najdrahší vedecký projekt tej doby a jeho cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Ako ukazuje história, podarilo sa im to.
Za otca atómovej bomby sa pokladá Julius Robert Oppenheimer, teoretický fyzik a riaditeľ projektu Manhattan.
Jeho príbeh zachytil Christopher Nolan vo filme Oppenheimer, ktorého slovenská premiéra bola pred dvoma týždňami a ešte stále ho môžeš vidieť v kinách.
Japonsko sa s koncom vojny nechcelo zmieriť
Imperiálne Japonsko bojovalo v Druhej svetovej vojne bok po boku s fašistickým Talianskom a nacistickým Nemeckom. Po prekvapivom útoku Japonska na námornú základňu Spojených štátov amerických Pearl Harbor na Havaji vypovedala Amerika Japonsku v roku 1941 vojnu.
Aj v momente, keď sa už Druhá svetová vojna všade na svete blížila ku koncu, Japonsko sa odmietalo vzdať a rozhodlo sa pokračovať v bojoch. Správanie Japonska znamenalo pre USA problém. Obávali sa veľkých strát na ľudských životoch. Vojnu chcel vyhlásiť Japonsku aj Sovietsky zväz, aby mohli okupovať jeho územie. Spojené štáty americké preto potrebovali rýchlo konať, aby Japonsko donútili kapitulovať a mohli územie okupovať oni.
Na to, aby ukončili vojnu čo najrýchlejšie, im mala poslúžiť zbraň, ktorá v histórii ľudstva ešte nikdy nebola použitá.
„Ukončenie vojny, určite kruté, nebolo brané na ľahkú váhu. No nie som si istý, ani dnes, žeby v danej dobe existovala lepšia možnosť,“ povedal v rozhovore pre CBS news J.R. Oppenheimer v roku 1965.
Po úspešnom testovaní atómovej bomby s krycím názvom Trinity sa prezident Truman rozhodol zhodiť bombu s menom Malý Chlapec na Hirošimu.
Little Boy a Fat Man zabili viac ako 110-tisíc ľudí
Ako prvú zhodili Američania atómovú bombu Little Boy. Na Hirošimu dopadla 6. augusta 1945 a jej výbuch mal silu 15 kiloton TNT. Za skratkou TNT sa skrýva názov veľmi výkonnej výbušniny Trinitrotoluénu, ktorá sa stala meradlom výbušnej sily jadrových zbraní.
Ani po tomto útoku nechcelo Japonsko kapitulovať, a tak o tri dni neskôr zhodili Američania bombu s menom Fat Man na ďalšie japonské mesto Nagasaki. Táto mala silu 21 kiloton TNT.
Akú škodu by napáchala bomba Fat Man, keby bola vypustená na Bratislavu? Podľa Nukemap, ktorú vytvoril historik, programátor, autor a profesor Alex Wellerstein by to vyzeralo nejako takto:
Počas bombardovania zomrelo viac ako 110-tisíc ľudí. Počty sa veľmi líšia kvôli tomu, že mnoho tiel sa nikdy nenašlo.
Ničivá sila atómovej bomby zabila v Hirošime približne 70-tisíc ľudí a v Nagasaki 40-tisíc.
Ďalšie tisícky zomierali roky po tom na ožiarenie rádioaktívnym materiálom. Po bombovom útoku zostalo v Hirošime stáť iba 20 budov z betónu. Výbuch zničil dve tretiny veľkého, dovtedy 225-tisícového mesta.
Už nikdy viac?
Od vzniku prvej atómovej bomby začala výroba týchto zbraní vo veľkom. Bombardovanie Japonska však ostáva jediným prípadom, keď bola jadrová zbraň aj reálne použitá.
Už v roku 1968 vznikla Zmluva o nešírení jadrových zbraní, ktorá zaväzuje krajiny k jadrovému odzbrojeniu. Štáty, ktoré tieto zbrane nevlastia sa na základe zmluvy vzdávajú práva ich vyrábať alebo získavať. Túto zmluvu podpísalo 189 krajín. Nepodpísali ju iba India, Izrael a Pakistan. Severná Kórea zmluvu podpísala, no neskôr od nej odstúpila.
V roku 2017 vznikla aj medzinárodná Zmluva o zákaze jadrových zbraní, ktorá sa však nestretla s veľkou podporou. Ani jedna z jadrových veľmocí túto zmluvu nepodpísala.
Zmluva zakazuje vyvíjať, testovať, produktovať, vlastniť, prenášať, používať či hroziť použitím jadrových zbraní. Taktiež vyzýva na zničenie existujúcich jadrových zbraní.
Existuje viacero zmúv, ktoré sa zaoberajú týmto problémom, ako napríklad zmluva o zákaze použitia jadrových zbraní vo vesmíre.
Vlastnú dohodu s názvom New START mali dve mocnosti, ktoré oplývajú najväčším počtom jadrových zbraní, a teda Rusko a USA. Zmluva obsahuje dohodu o maximálnom počte jadrových zbraní, ktoré môžu USA a Rusko vlastniť.
Tú však v súčasnosti ruský prezident Putin pozastavil kvôli nepriateľskému postoju Spojených štátov amerických k Rusku počas vojny na Ukrajine.
Naďalej sa však zaviazali v Rusku dodržiavať limity, ktoré sú stanovené v dohovore, kde sa uvádza, že vlastniť môžu maximálne 1550 strategických jadrových zbraní a 700 medzikontinentálnych striel či bombardérov.
Kto má najviac jadrových zbraní?
Na svete je 8 krajín s veľkou zásobou jadrových zbraní. V počte dominuje 5 krajín, ktoré vlastnia väčšinu. Prvou je Rusko, hneď po nich nasleduje USA, Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Medzi krajiny, ktoré vlastnia jadrové zbrane počítame aj Izrael, hoci ten nikdy oficiálne nepriznal, že nejaké vlastní.
Dokopy sa vo svete nachádza 12 512 jadrových zbraní, o ktorých vieme.
Sme 90 sekúnd od katastrofy
Po útoku na Hirošimu a Nagasaki vznikol tzv. Bulletin jadrových vedcov, ktorý vytvorili Doomsday clock, Hodiny posledného dňa. Spolok vedcov si zaumienil vzdelávať spoločnosť a vysvetliť jej, čo znamená použitie jadrovej zbrane pre celé ľudstvo.
Doomsday clock sú metaforicky nastavené na určitý čas, pričom polnoc predstavuje blízkosť ku kolapsu, ktorý nemusí byť náhly. Môže trvať desiatky rokov alebo sa vzťahovať iba na konkrétnu krajinu. Čas na týchto hodinách posledného súdu sa pravidelne mení na základe hodnotenia diania vo svete a aktuálnych globálnych hrozieb.
Medzi faktory, ktoré zvažujú pri nastavovaní času, patrí nebezpečenstvo použitia jadrových zbraní, geopolitické napätie, klimatické zmeny, nové technológie a ďalšie potenciálne riziká.
Čas na hodinách posledného súdu vedci nastavujú raz ročne a pre verejnosť slúži ako pripomienka neodkladnej potreby konať a zabrániť tomuto kolapsu.
Zdroj titulnej fotografie a fotografií v galérii: gettyimages.com
