Alain de Botton a John Armstrong sa v knihe Umenie ako terapia pokúsili odpovedať na otázku tisícov ľudí – načo nám je umenie?!
Text pripravila Romana Kontírová Synková.
„Často počujeme, že umenie je veľmi dôležité. Len zriedka sa ale dozvieme, prečo vlastne.“
1. Zapamätanie
Umenie nám umožňuje „uchovať si to, čo milujeme, aj keď je to už preč.“ Dievča na obraze sa snaží zvečniť podobu jej milého, aby si ho vedela predstaviť, keď odíde. A to je často aj dôvod, pre ktorý robíme fotky rodiny, miest, ktoré sme navštívili – nechceme zabudnúť…
2. Nájdenie nádeje
Medzi najobľúbenejšie diela patria tie, ktoré vyžarujú pohodu, zobrazujúce šťastných ľudí a malebné krajiny, tak ako napríklad obraz s leknami od Moneta.
Realitu zažívame každý deň, umenie nám môže do života priniesť emóciu, ktorá nám chýba a hlavne nám môže ukázať nádej a dodať optimizmus. A práve preto, že si uvedomujeme realitu, nás ľúbivé umelecké diela môžu potešiť a povzbudiť. „Keby nám život nepripadal zložitý, nemala by krása pre nás také čaro.“
3. Zážitok utrpenia
Ďalšou dôležitou funkciou umenia je naučiť nás účinnejšie trpieť.
Z mnohých strán dnes dostávame rady, ako byť šťastný, spoločnosť tlačí na optimizmus. Dielo Fernando Pessoa sa však nesnaží zlepšiť nám náladu, ale je skôr výzvou k zármutku.
Serra prezentuje utrpenie ako niečo dôstojné. Nerozoberá konkrétne dôvody zármutku. Predstavuje smútok ako emóciu impozantnú, univerzálnu a zároveň bežnú a prirodzenú. Uvedomíme si tak, že v smútku nie sme sami.
4. Kompenzácia
Málokto z nás je úplne vyrovnaný. Často nám na pomyselných váhach našej povahy niečo chýba. A práve umelecké diela nám môžu pomôcť tento deficit vyvážiť.
Ak máme hektickú prácu – cez deň nespočetne veľa stretnutí, e-mailov a stresu, môžeme cítiť potrebu organizovaného a symetrického domova, aký napríklad poskytuje architektúra Domu Farnsworthových.
Naopak, rutinná práca úradníka môže prispieť k obdivu umenia Fridy Kahlo, ktoré vdýchne do života viac energie a podnetov.
5. Sebapoznanie
„Sami do seba nevidíme. Máme určité tušenie, podozrenie, nejasné predstavy a zmiešané pocity – len nie jasnú definíciu samého seba.“
A potom narazíme na dielo, ktoré to presne vystihne- niečo, čo cítime, akí sme. Ako napríklad drevená krabička od Josepha Cornella prezrádza veľa o princeznej Medicejskej, ale možno v nej nájdeme zachytený aj odraz časti nášho vlastného ja.
Často práve tie predmety, ktoré nás vystihujú, majú pre nás zvláštne kúzlo a chceme sa nimi obklopovať. Umenie tak rozvíja sebapoznanie, „funguje ako prostriedok, vďaka čomu samých seba poznávame a dovoľujeme ostatným nahliadnuť, kto sme.“
6. Rast
Často narazíme na umenie, ktoré považujeme za desivé, nudné či zobrazujúce pre nás vzdialené témy. Ak sa ale nedáme odradiť vlastnými predsudkami, môžeme skúsiť porozumieť pohnútkam umelca a dokonca nájsť prieniky s našim postojmi.
Pekným príkladom je Pablo Picasso. Ten sa inšpiroval realistickým umelcom, pretvoril jeho dielo, pričom sa ho nesnaží napodobniť, ale zostáva sám sebou.
Keď k umeniu pristupujeme s otvorenou mysľou, môže nás obohatiť ideami, s ktorými sa bežne v našom živote nestretávame. „Až keď nájdeme styčné body s tým, čo je nám vzdialené a cudzie, sme schopní ľudsky rásť.“
7. Docenenie
Mnohé veci považujeme za samozrejmé. V podobe umenia v nás však môžu prebudiť nečakaný záujem. Ako napríklad plechovky od Jaspera Johnsa nás môžu zaujať svojim dizajnom a pripomenúť nám, že je mnoho iných vecí a situácií, ktoré v živote bežne prehliadame.
Podobne aj Chardin zachytil bežnú chvíľu prípravy čaju a láka nás si tiež takú príjemnú atmosféru navodiť.
Umenie má schopnosť vyzdvihnúť skutočné životné hodnoty, zachytáva bežné veci a dodáva im dôležitosť, pripomína nám podstatu života, ktorý žijeme, aby sme ho dokázali lepšie oceniť.
Pre všetky tieto dôvody je umenie pre náš život dôležité. Spomeň si na tento článok najbližšie, keď pôjdeš okolo galérie… a možno nazri dnu.
