Nepríjemné komentáre k výzoru človeka, ohováranie, zosmiešňovanie, obťažovanie, ignorovanie názoru, zadávanie nezmyselných a neúmerne náročných úloh. Šikana v škole aj na pracovisku môže vyzerať rôzne a nikomu nie je príjemná. Čo robiť, ak sa týka aj teba?
Aj keď sa konkrétne čísla v čase líšia, dlhodobo smutný trend ukazuje, že s nejakou formou šikany sa počas svojho života stretne viac než 50 % Slovákov.
V pracovnom prostredí označujeme šikanu pojmami mobbing a bossing, podobne ich môžeme použiť aj v škole.
Spoločné majú to, že ich úmysel je ponížiť, dehonestovať, obťažovať, či iným spôsobom ublížiť človeku a znepríjemniť mu prácu alebo štúdium. Líšia sa tým, kto je pôvodcom takéhoto nekalého správania.
Obe formy dokážu človeku urobiť peklo zo života, a to aj v prípade, že sa dejú v obmedzenej miere. Akýkoľvek mobbing či bossing je zlý a neospravedlniteľný. V žiadnom prípade ich neignoruj.
Ako spoznám mobbing?
Mobbing je odvodený z anglického výrazu mob, v preklade dav. Ide o šikanózne správanie, kedy je páchateľom kolega, resp. skupina kolegov, v škole spravidla spolužiaci. Špecifikom mobbingu v práci je, že títo jedinci sú v rámci firemnej hierarchie na tom istom, resp. podobnom stupni, ako obeť, teda by si mali byť v podstate rovnocenní.
Môže mať rôzne podoby:
🗣 šírenie klebiet a ohováranie,
🤬 verbálne aj fyzické obťažovanie, vrátane sexuálneho,
☠️ zastrašovanie, vyhrážanie sa a urážky,
👻 ignorovanie, alebo naopak, otvorene agresívne správanie,
💩 úmyselné sťažovanie práce či štúdia.
Hranica medzi nevinným vtipkovaním a obťažovaním je veľmi tenká. Ak sú tebe, alebo niekomu inému, poznámky kolegov či spolužiakov nepríjemné, už môžeme hovoriť o mobbingu. Najmä ak pokračujú aj potom, čo vyjadríš nesúhlas.
Mobbingom sú tiež vylučovanie ľudí z kolektívov, manipulácia, zámerné odovzdávanie nesprávnych informácií, či navonok nevinné „chodbové reči”. Skrátka akékoľvek znepríjemňovanie až sabotovanie práce aj štúdia.
Terčom mobbingu sú často noví kolegovia a žiaci, predovšetkým vtedy, ak prišli do stmeleného kolektívu. Vyššiu šancu byť šikanovaní majú aj ľudia, ktorí sa niečím odlišujú: farbou pokožky, výzorom, náboženstvom, sexuálnou orientáciou a podobne. Vo viac než polovici prípadov sú obeťou ženy.
Ako spoznám bossing?
Bossing má korene v anglickom slove boss, teda šéf. Zrejme už tušíš, že v tomto prípade je pôvodcom šikany nadriadený. V školskom prostredí sa môže jednať o učiteľov. Práve z pozície moci má takýto človek veľké množstvo nástrojov, ako ľuďom „pod sebou” dokáže strpčiť nielen kariéru či štúdium, ale aj život.
Medzi formy bossingu patria:
🤯 zadávanie náročných až nesplniteľných úloh,
🍭 odlišné, diskriminačné odmeňovanie jednotlivca,
❌ neopodstatnené brzdenie kariérneho rastu alebo štúdia,
👀 vydieranie a vyhrážanie sa prepustením, vyhadzovom
😬 všetky spôsoby uvedené pri mobbingu.
Sú mobbing a bossing trestné?
V určitých prípadoch áno.
Aj keď slovenská legislatíva neoperuje konkrétne s pojmami mobbing, bossing či šikana na pracovisku, ochranu možno nájsť aj v zákonoch:
- č. 311/2011 Z. z., teda Zákonník práce, ktorý zakazuje zneužívať pracovné práva a povinnosti na škodu druhých osôb,
- č. 365/2004 Z. z., teda tzv. Antidiskriminačný zákon, ktorý explicitne zakazuje na pracovisku diskrimináciu akéhokoľvek druhu,
- č. 300/2005 Z. z., teda Trestný zákon, ktorý definuje trestný čin ohovárania či vydierania, prípadne podnecovania k nenávisti.
Niekedy je však šikanu náročné dokázať. V mnohých prípadoch ide totiž o slovo proti slovu a o mobbingu či bossingu nemusia existovať žiadne hmatateľné dôkazy. To však neznamená, že sa obete nemajú ako brániť.
Bez ohľadu na trestnoprávny charakter šikany, ide o opovrhnutiahodné správanie, nebezpečné pre fyzické aj duševné zdravie človeka.
Základom je nemlčať.
Čo robiť, ak som obeťou či svedkom mobbingu/bossingu?
Akákoľvek šikana je zlá. Malá, veľká, voči ženám, mužom, mladším či starším, menšinám aj majorite.
Nedaj na reči typu: „Veď to sa deje všade.”, prípadne „To sú iba neškodné žarty, veď to poznáš.”. Či si obeťou alebo svedkom, najhoršie čo môžeš urobiť je… že neurobíš nič. Páchateľov pocit beztrestnosti akurát tak povzbudí.
Pozor, nahlásenie a riešenie šikany nie je donášanie. Bavíme sa o ochrane duševného a fyzického zdravia, ale aj dôstojnosti ľudí. To sú hodnoty, za ktoré sa oplatí bojovať vždy, bez výnimky.
Tvojím prvým krokom by malo byť zhromaždenie dôkazov. Maily, SMSky, správy z četu, svedectvá, ale aj vlastná skúsenosť – ideálne s menami, dátumami a opisom konkrétnych prejavov mobbingu či bossingu.
Je to z toho dôvodu, že akonáhle situáciu eskaluješ, veľmi ti pomôže, ak vieš svoje slová niečím podložiť.
Na koho sa obrátiť?
V prvom rade na svojho priameho nadriadeného, na univerzite smeruj kroky na študijné oddelenie.
Ak to nie je možné – napríklad lebo práve takýto človek je zdrojom šikany – choď o stupeň vyššie. Riešenie mobbingu a bossingu je často aj v kompetencii oddelenia ľudských zdojov. Ak v práci máte odborovú organizáciu, môže ti pomôcť aj tá.
Ak veci z akýchkoľvek dôvodov nechceš riešiť vnútrofiremne/na škole (alebo si to skúšal/-a bez úspechu), môžeš sa obrátiť aj na externé inštitúcie:
- Inšpektorát práce,
- Slovenské národné stredisko pre ľudské práva,
- Verejného ochrancu práv – ombudsmana,
- Policajný zbor SR (aj na čísle 158) – ak si presvedčený/-á o tom, že došlo k trestnému činu, prípadne sa cítiš v bezprostrednom ohrození.
