Mladý ambiciózny chalan z Topoľčian s dobrými študijnými výsledkami a záujmom o politiku. Aj tak by sme mohli opísať začiatky Roberta Fica, slovenského politika, ktorý so svojou stranou SMER – SSD vyhral už po piatykrát parlamentné voľby, prežil svoju politickú smrť a vrátil sa v plnej sile.
V roku 2009, kedy sa predpokladalo, že by mohol kandidovať za prezidenta, odpovedal na otázku novinárky, či chce posilniť prezidentské právomoci, takto: „Ubezpečujem vás, že v roku 2014 ja už v politike nebudem, môžete byť úplne kľudná.“
Ako už isto vieš, tieto slová nie sú pravdivé a strana Smer – SSD na čele s jej lídrom Robertom Ficom opäť vyhrala parlamentné voľby. Ako vyzerali jeho predošlé obdobia vládnutia, čo sa zmenilo a nezmenilo a čo sľubujú teraz?
Kde začínal?
Robert Fico sa narodil manželom Ľudovítovi Ficovi a Emílii Ficovej, ktorí sa po šiestich rokoch v obci Hrušovany rozhodli presťahovať do Topoľčian, kde chodil na základnú aj strednú školu.
„Snažil sa, učil sa a plnil príkazy. Bol veľmi usilovný. Matematika a slovenský jazyk mu išli, mal samé jednotky,“ spomína naňho v rozhovore pre Hospodárske noviny jeho bývalá učiteľka Jozefína Mizeráková.
Fica najviac fascinovali myšlienky marxizmu a leninizmu, ktoré ho v čase, keď dospieval, obklopovali v škole aj doma. Marxizmus a leninizmus boli totiž počas éry totalitného Československa (1948-1989) oficiálnou filozofiou štátu.
Pomocnú ruku mu podali komunisti
Vo viacerých rozhovoroch naňho spomínajú nielen spolužiaci, ale aj učitelia ako na snaživého žiaka a poctivého zväzáka.
„Na každom predmete sa prvý hlásil, pričom mal vždy poruke príklad, čo všetko bolo vyrobené v Sovietskom zväze. Hovoril, že všetko na svete vyskúmali sovietski vedci. Bolo nám to smiešne, v 80. rokoch už nebol režim taký tvrdý, objavovali sa aj opačné názory,“ povedala Ficova spolužiačka zo strednej školy Katarína Šípošová pre denník SME.
Zväzákmi sa nazývali mladí ľudia vo veku od 15 do 35 rokov, ktorí patrili do organizácie Socialistického zväzu mládeže. Ich hlavnou úlohou bolo šíriť myšlienky marxizmu a leninizmu medzi mladými ľuďmi. Boli teda akýmisi junior ambasádormi komunistického režimu.
Zväzák Fico sa prepracoval až do Komunistickej strany Československa počas štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vyštudoval právo a získal titul doktor práv.
V postgraduálnom štúdiu sa venoval trestnému právu a za svoju kandidátsku prácu získal titul kandidát vied, ktorý sa už od roku 1996 neudeľuje.
Mladého Fica to však ťahalo do politiky. V Komunistickej strane zotrval aj po Nežnej revolúcii, no strana sa premenovala na Stranu demokratickej ľavice. Robert Fico sa stal prvýkrát súčasťou parlamentu už v roku 1992 ako 28 ročný.
Prvé volebné obdobie skončilo neúspechom
Fico bol súčasťou SDĽ, no nezastával žiadnu zaujímavú pozíciu. V roku 1999 sa rozhodol, že si vytvorí vlastnú stranu, a tak vznikol SMER.
„Uňho som cítil, že môže osloviť široké masy. Rétoricky dobre vybavený, fyzicky nad 180 cm, mladý, právnik, z dediny,“ vymenúva jeho prednosti Fedor Flašík, politický marketér vo filme Mečiar, ktorý hovorí, že Fico je jeho marketingovým výtvorom.
Flašík si vybral cieľovú skupinu, na ktorú zameral kampaň Smeru, podľa sledovanosti televíznych relácií. Ako hovorí vo filme, keď bola medzi ľuďmi najsledovanejšia relácia o varení, vypovedalo to o tom, čo chcú ľudia vidieť a počuť.
„Chcem vybudovať 20 – 30 % stranu, tak asi sa vyserem na nejakú intelektuálnu komunikáciu, asi im prestanem rozprávať o vízii krajiny, ale použijem kľúčové slová z týchto relácií a mám 20 %,“ opisuje komunikačnú stratégiu, ktorú vytvoril pre mladého Fica.
V roku 2000, ešte pred jeho prvými parlamentnými voľbami, sa pre týždenník Slovo vyjadril Robert Fico takto:
„Ak Smer nebude úspešný a nedosiahne svoj cieľ, to znamená byť pri zostavovaní vlády a dostať do kabinetu i celkovej politiky čo najviac ľudí, Robert Fico z politiky odíde. Týmto chcem dať najavo, že politik musí prijímať osobnú politickú zodpovednosť za úspech alebo neúspech.“
Hoci voľby nevyhral a vládu zostavoval ich víťaz Mikuláš Dzurinda, Fico neodišiel z politiky ani z vedenia Smeru, ako sľuboval.
Prvýkrát ako predseda vlády (2006 – 2010)
Po prvom neúspechu prišiel Ficov vysnívaný moment. V roku 2006 vyhral so svojou stranou prvýkrát voľby. Do vlády išiel spolu s Jánom Slotom a jeho SNS a s Vladimírom Mečiarom, ktorý viedol stranu ĽS-HZDS. Ministrom spravodlivosti sa stal Štefan Harabin a desaťročné turné na poste ministra obrany začal Robert Kaliňák.
Koalícia počas štvorročného vládnutia vyrobila viacero káuz. Jednou z najznámejších bol prípad Hedvigy Malinovej, študentky, ktorú mali napadnúť dvaja muži v Nitre za to, že rozprávala po maďarsky. Fico a Kaliňák ju na tlačovej besede obvinili, že si to celé vymyslela a ublížila si sama. Nazvali ju patologickou klamárkou. Ani po 17 rokoch prípad Hedvigy Malinovej nie je uzavretý.
Počas prvej vlády Roberta Fica vznikla aj kauza Nástenkový tender. Oznam o vyhlásení tendra, teda súťaže, na poradenské a právne služby pri čerpaní eurofondov za 120 miliónov eur, vtedy vyvesili na nástenke uzavretej chodby Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Tento oznam tam mal byť pripnutý štyri dni a informácie o tendri tak nemal šancu získať nikto iný, ako ľudia blízky vtedajšej vláde.
Tak to aj dopadlo. Prihlásilo sa len jedno združenie firiem, ktoré boli blízke Jánovi Slotovi, lídrovi strany SNS. Firmy síce nespĺňali podmienky tendra, ale keďže sa neprihlásil nikto iný, vyhrali ho. Tender neskôr zrušili, no firmy už na ňom stihli zarobiť 3,5 milióna eur. Nástenkový tender je jedna z mála slovenských káuz, za ktorú politikov aj skutočne odsúdili.
Krátka prestávka v podobe vlády Ivety Radičovej (2010 – 2012)
Voľby v roku 2010 vyhráva opäť Smer s takmer 35 %. Nikto s ním však nechce ísť do vlády a hoci bol jeho výsledok skvelý, nestačil na to, aby mohol Smer vládnuť sám. Vládu teda zložili pravičiari na čele s Ivetou Radičovou. Táto zmena červenej za modrú však netrvala dlho. Hlasovanie o navýšení eurovalu, čiže Európskeho finančného stabilizačného fondu, ktorý by sa aktivoval v prípade potreby pomôcť niektorej z krajín Európskej únie počas ekonomickej krízy, spojila Iveta Radičová s hlasovaním o dôvere vláde.
Návrh podporilo 55 poslancov, no potrebných bolo 76, a tak sa Slovensko 11. októbra 2011 ocitlo po necelých dvoch rokoch opäť v predvolebnom období. Radičovej vláde a SDKÚ-DS nepomohla ani kauza Gorila, kde mali vystupovať viacerí nominanti druhej Dzurindovej vlády. Robertovi Ficovi, ktorý v Gorile tiež vystupuje ako účastník rozhovorov a popíjania koly s Jaroslavom Haščákom v konšpiračnom byte, naopak kauza neublížila.
Stronger than ever (2012 – 2016)
Napäté vzťahy medzi pravicovými stranami využil vo svoj prospech Robert Fico. Jeho dlhodobá rétorika o stabilite a istotách na ľudí zapôsobila a v roku 2012 zožal najväčší úspech od svojho vstupu do politiky. Smer-SD vyhral voľby so 44,41 %. Druhá najsilnejšia strana bola SDKÚ-DS s necelými 9 %. Na zostavenie vlády teda Fico nepotreboval nikoho a vytvoril jednofarebnú vládu.
V roku 2014 si robil zálusk aj na prezidentskú stoličku, no na tú si napokon sadol Andrej Kiska.
Po tom, čo prehral prezidentské voľby, Robert Fico ďalej pokračoval na poste premiéra. Počas tejto vlády ho sprevádzalo hneď niekoľko káuz, ako napríklad nákup predraženého CT pre Piešťanskú nemocnicu alebo kauza Teta Anka, kedy mal šéf štátnej zdravotnej poisťovne previesť 14 miliónov eur na firmu jeho 77-ročnej tety.
V tom istom kresle (2016 – 2020)
V roku 2016 sa konali ďalšie parlamentné voľby, ktoré neprekvapilo opäť vyhrala strana Smer-SD s 28,28 %. Do koalície išla so SNS, MOST-HÍD a so stranou SIEŤ. Na tlačovej konferencii Smeru Robert Fico zdôraznil, že napriek rozdielom a rivalstvu tieto strany vyspeli a spojili sa do jednej stabilnej koalície. Ich spoločnou výzvou bolo postaviť hrádzu proti extrémizmu. Táto hrádza sa však rozsypala rýchlo. Fico chcel zastropovať dôchodkový vek, s čím nesúhlasil MOST-HÍD. Našiel si však spojencov v strane ĽSNS, ktorých pôvodne označoval za extrémistov a chcel proti nim bojovať. Po tom, čo ho podporili, im verejne poďakoval.
S touto vládou sa spája aj kauza predraženého predsedníctva v Rade EÚ. V roku 2016 Zuzana Hlávková, zamestnankyňa Ministerstva zahraničných vecí, zverejnila kauzu predražených zákaziek. Keď sa na ňu Fica pýtali novinári, nazval ich hanlivým výrazom „špinavé protislovenské prostitútky”. Fico mal s novinármi vždy napäté vzťahy. V poslednej predvolebnej kampani sa odmietol zúčastňovať na diskusiách v Markíze, pretože ju, podľa jeho slov, nepokladá za seriózne médium.
Stopku tejto vláde dala už o dva roky vražda mladého investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Vláda Roberta Fica sa dostala po vražde do krízy kvôli prepojeniam strany Smer-SD na mafiu.
Ľudia vychádzali do ulíc a protestovali proti Smeru a Ficovi. Tisícky ľudí po celej krajine sa pridali k hnutiu Za slušné Slovensko.
Po nátlaku ľudí sa rozhodol Robert Fico podať demisiu a odstúpiť z postu premiéra. Bývalý prezident Andrej Kiska túto demisiu prijal.
Pri odovzdaní demisie mu Fico povedal:
„Neboj sa, nikam neodchádzam,“ a s úsmevom odišiel preč.
Ako sa ukázalo v posledných voľbách, tento výrok bol pravdivý. Ešte pred piatimi rokmi to tak ale nevyzeralo. Premiérske kreslo po Ficovi prebral v roku 2018 Peter Pellegrini, ktorý ho o dva roky posunul strane OĽANO a jej lídrovi Igorovi Matovičovi.
Koncertná šnúra prerušená, no nie nadlho
Vo voľbách v roku 2020 po dlhých rokoch nevyhrala strana SMER-SD, ktorú politicky pochovala vražda novinára a jeho snúbenice, ale aj ďalšie hromadiace sa kauzy a obvinenia ľudí, ktorí zastávali dôležité posty v strane.
Vyhralo OĽANO s 25,02 % a Smer skončil druhý s 18,29 %.
Robert Fico a jeho strana tak obsadili stoličky v opozícii. Aj tento opozičný klub sa však čoskoro rozpadol, keď sa Peter Pellegrini a ďalší smeráci rozhodli založiť si vlastnú sociálnodemokratickú stranu Hlas. Ten najskôr preferenčne rástol a Fico naopak klesal, mnohí komentátori sa nazdávali, že nadišiel jeho politický koniec.
Vládu Igora Matoviča ale zastihla pandémia a obdobie chaosu. To vyústilo do toho, že o rok neskôr Igor Matovič podal demisiu a premiérsku pozíciu zaujal Eduard Heger. Aj jeho vláda už v decembri 2022 stratila dôveru parlamentu a tak Heger ostal iba zahrievať premiérsku stoličku, a dokonca aj to iba do mája 2023, kedy sa prezidentka pre neustály chaos rozhodla poveriť vládnutím úradnícku vládu. Tá Slovensko doviedla k predčasným voľbám na konci tohto septembra.
Zosnovanie zločineckej skupiny a ohrozenie daňového tajomstva
Rok pred predčasnými voľbami, v apríli 2022, zaklopkala na dvere Robertovi Ficovi aj Robertovi Kaliňákovi NAKA. Zasahovala v kauze Súmrak, v ktorej expremiéra Fica a exministra vnútra Kaliňáka obvinila zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny. Na organizáciu kampaní zameraných proti svojim politickým oponentom, ako je Igor Matovič alebo Andrej Kiska, mali údajne zneužívať políciu a finančnú správu, ktoré im mali poskytovať údaje z daňových priznaní.
V dôsledku tohto obvinenia sa v parlamente hlasovalo, či bude Fico vydaný na väzobné stíhanie. Naši poslanci majú počas výkonu svojho mandátu totiž takzvanú poslaneckú imunitu. Za jeho vydanie však nehlasoval dostatok poslancov. Potrebná bola nadpolovičná väčšina z prítomných 150 poslancov. Ústava uvádza, že poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky, a tak bol Fico stíhaný na slobode.
Obvinenie nakoniec zrušil generálny prokurátor Žilinka použitím paragrafu 363.
Bude opäť premiérom?
Vo voľbách roku 2023 sa nakoniec stalo niečo, čo si po tých posledných nevedel predstaviť takmer nikto. Hlas Petra Pellegriniho nakoniec z prvej priečky v prieskumoch klesol až na tretiu vo volebných výsledkoch a opäť to bol Robert Fico, kto oslavoval víťazstvo.
Po mnohých kauzách a obvineniach a po prežití vlastnej politickej smrti Robert Fico dokázal získať až 22,94 %. To však nestačí na to, aby vládu dokázal postaviť sám tak, ako po minulom comebacku v roku 2012. V súčasnosti prebiehajú rokovania a Fico a usiluje zostaviť vládnu koalíciu. Či sa mu to podarí ešte nevieme, má na to čas najneskôr do 16. októbra.