„Človek môže a mal by vyhľadať odborníka vždy vtedy, keď si uvedomil, že to sám nezvláda alebo nemá pod kontrolou,“ hovorí klinický psychológ s dlhoročnou praxou Peter Szeliga.
Ako pri bežných ochoreniach, tak aj pri tých psychických je podľa neho dôležité nečakať, kým sa ochorenie rozvinie. Zároveň vyvracia mýtus o tom, že psychológ či psychiater iba predpíše človeku lieky na utlmenie, no v skutočnosti mu nepomôže.
„Pacienti hospitalizovaní na psychiatrii majú okrem užívania predpísaných liekov vždy aj sedenia so psychoterapeutom. Chodia na ne buď samostatne alebo v skupine. Môžu si tiež vyskúšať rôzne doplnkové liečebné procesy ako ergoterapiu, čiže terapiu prácou, arteterapiu, teda terapiu umením, prácu s drevom a podobne.“
V článku sa dočítaš:
- kedy vyhľadať pomoc odborníka,
- či ťa donútia ísť na liečenie aj vtedy, keď nechceš,
- ako vyzerá psychiatrické liečenie,
- ako sa pripraviť na pobyt v liečebnom ústave,
- či máš zabezpečenú stravu alebo hygienické potreby,
- ako je to s používaním mobilu počas liečenia.
💬 Kedy by som mal vyhľadať pomoc odborníka?
Pomoc treba vyhľadať vtedy, keď už rady priateľov a rodiny nestačia. Všetci máme nejaké problémy a tie ešte nemusia znamenať diagnózu. Keď nám je ťažko, na to máme práve priateľov či rodinu.
V prípade, že sú naše ťažkosti veľké a nestačí nám už len povzbudzujúce slovo, treba navštíviť odbornú pomoc, čiže psychológa alebo psychiatra, ktorý navrhne liečbu.
💬 Návštevu psychológa či psychiatra by sme teda v prípade problémov nemali odkladať zo strachu, že nám o nás povie niečo hrozivé?
Platí to, čo v klasickej medicíne. Vždy je jednoduchšie prísť na začiatku ochorenia, ako neskôr s ťažkým rozvinutím alebo nebodaj chronifikáciou, čiže dlhodobo pretrvávajúcou chorobou, ktorú človek môže mať aj celé roky, lebo nebola liečená.
Čím skôr prídem, tým jednoduchšie sa choroba lieči. Máme pacientov, ktorí prídu, zdiagnostikujeme ich, majú napríklad ťažkú úzkostnú poruchu a pýtam sa: „Ako dlho pociťujete tieto obtiaže?“
Pacient mi povie: „Pán doktor, to už 14 rokov sa takto trápim.“
Vzápätí sa opýta: „A koľko myslíte bude treba tých sedení, aby som sa z toho dostal?“
Vtedy im často pripomeniem: „Viete, treba vnímať aj to, ako dlho vám tieto problémy trvajú. Iste to nebudeme riešiť ďalších 14 rokov, no tiež to nebude len na 5 – 10 sedení. Preto je vždy dôležité prísť včas.“
Lepšie je vypočuť si záverečnú správu doktora, kde sa píše, že sa nejedná o nič patologické, čiže pacient nemá žiadnu vážnu chorobu, ako prísť neskoro.
💬 Ak mi predsalen zistia niečo vážne, donútia ma ísť na psychiatrické liečenie aj vtedy, ak tam nechcem ísť?
Nie. V špeciálnych prípadoch môžu ísť pacienti na nedobrovoľnú hospitalizáciu, ale to iba pri psychózach, kedy si neuvedomujú realitu a sú nebezpeční pre seba aj ostatných.
Viac o tejto téme sa dočítate v tomto článku:
💬 V takejto psychiatrickej nemocnici mi aj nejak reálne pomôžu, alebo mi iba dajú lieky na utlmenie?
V súčasnej dobe je psychiatrická starostlivosť, bavíme sa stále o nemocničných zariadeniach, komplexná starostlivosť o psychické zdravie pacienta.
Podávanie liekov je len jednou časťou tohto liečebného režimu.
Pacienti, ktorí sú hospitalizovaní na psychiatrii, majú okrem užívania predpísaných liekov vždy aj sedenia so psychoterapeutom. Majú ich buď samostatne alebo v skupine.
Pacienti si tiež môžu vyskúšať rôzne doplnkové liečebné procesy ako ergoterapiu, čiže terapiu prácou, arteterapiu, teda terapiu umením či prácu s drevom a podobne.
V niektorých areáloch sú ihriská. Pacienti, pre ktorých je dôležitý aj duchovný život, môžu chodiť na rímskokatlícke omše alebo evanjelické bohoslužby.
Súčasťou liečenia je, samozrejme, aj fyzioterapia, rehabilitácia a sociálna pomoc. Sociálni pracovníci častokrát poskytujú pomoc pri sociálnych interakciách, pomoc s rodinou či s bývaním. Liečebná starostlivosť je v súčasnosti vždy komplexná.
💬 Na pobyt v liečebnom ústave by som sa mal/a aj nejak špeciálne pripraviť?
Nie je potrebná žiadna špeciálna príprava. Na hospitalizáciu väčšinou posiela pacienta jeho psychiater. Ten mu povie všetko o tom do akej nemocnice či liečebne nastupuje a čo je dôležité si tam vziať.
Dnes má každá liečebňa a psychiatria svoju web stránku. Takmer všade majú kategóriu: Informácie pre pacientov. Tam býva popísané, čo si má so sebou pacient v prípade hospitalizácie priniesť a naopak, čo si so sebou nemá nosiť.
💬 Je tam zabezpečená strava?
Áno, samozrejme. Zo zákona, každý hospitalizovaný pacient musí mať zabezpečenú stravu. Tá je taktiež preplácaná zdravotnou poisťovňou.
💬 A čo hygienické potreby, špeciálne dámske hygienické potreby?
Pacientky a pacienti, ktorí sú hospitalizovaní na psychiatriách, sú väčšinu času na otvorených oddeleniach. To znamená, že majú voľný prístup aj do obchodov, takže si tieto potreby nakupujú sami.
Prípadne im ich môže kedykoľvek priniesť návšteva. To najmä v prípadoch, kedy sú na uzatvorenom oddelení. Je to rovnaké, ako keď napríklad niekto leží na JISke, čiže jednotke intenzívnej starostlivosti. Vtedy mu návšteva taktiež prinesie všetko, čo potrebuje.
💬 Čiže ľudia nemusia mať strach, že pokiaľ pôjdu na liečenie, nebudú môcť ísť do obchodu, voľne sa pohybovať a zabezpečiť si pre seba takéto základné potreby?
Určite nie. Môžu kedykoľvek ísť mimo areálu nemocnice či psychiatrického ústavu a nakúpiť si.
💬 Môžu mať pri sebe hospitalizovaní pacienti telefón a kontaktovať sa s ľuďmi?
Toto je práve rôzne. Niektorí pacienti mobil nemôžu mať.
Na zavretých oddeleniach bývajú telefóny väčšinou zakázané, pretože pacienti, ktorí sa tu liečia, nie sú v dobrom stave. Tiež ho nemôžu mať ľudia závislí od technológií.
Akonáhle je to však len trochu možné, pacienti majú prístup k svojmu telefónu.
