Masívny útok Hamasu na Izrael vyvolal ďalšiu izraelsko-palestínsku vojnu. Konflikt zatiaľ prebieha na oboch stranách hranice Pásma Gazy, množia sa však obavy, že sa rozšíri. Začal sa totiž doňho zapájať aj libanonský Hizballáh. Čo sú to za hnutia, o čom im ide a prečo útočia na Izrael?
Akú úlohu hrajú Hamas a Hizballáh v palestínsko-izraelskom konflikte?
Konflikt medzi Izraelom a Palestínou sa tiahne už dlho a jeho hlavnou príčinou je boj o územie. Palestínčania totiž nikdy nesúhlasili s návrhom, podľa ktorého mali po druhej svetovej vojne vzniknúť dva štáty – židovský Izrael a arabská Palestína. S návrhom na takéto rozdelenie prišla v roku 1948 Organizácia spojených národov.
Nový štát Izrael mal Židom z celého sveta poskytnúť bezpečie po desivých skúsenostiach posledných desaťročí. V Palestíne hľadali nový domov preživší zabíjania Židov počas ruskej občianskej vojny aj tí, ktorí prežili hrôzy druhej svetovej vojny, keď ich nacisti hromadne zabíjali v koncentračných táboroch.
Návrh na vznik Izraela preto privítali a tento štát aj vytvorili.
To sa však nepáčilo Palestínčanom ani okolitým arabským štátom, ktoré sa nábožensky hlásia k islamu. Tie totiž veria, že Židia na toto územie nepatria a v skutočnosti len okupujú krajinu, ktorá patrí arabským národom vyznávajúcim islam.
Izrael je preto od svojho vzniku na rane viacerým štátom, ale aj organizáciám, ktoré nesúhlasia s jeho existenciou. Medzi takéto organizácie patria aj Hamas a Hizballáh.
Masívnym a nečakaným útokom zo 7. októbra, pri ktorom Hamas v priebehu niekoľkých hodín zabil stovky ľudí v Izraeli a desiatky z nich uniesol, vyvolal ďalšiu vojnu s Izraelom.
Libanonský Hizballáh sa ku konfliktu zatiaľ oficiálne nepridal, no Izrael v posledných dňoch zaznamenal jeho útoky na svojom území. Zástupcovia Hizballáhu uviedli, že raketovým útokom len reagovali na izraelské bombardovanie svojho územia, ktoré zabilo „mnohých bratov” a pri bombardovaní zahynul aj libanonský novinár pracujúci pre Reuters.
Čo je to Hamas a o čo mu ide?
Hamas je palestínske ozbrojené hnutie, ktoré vzniklo v Pásme Gazy a vládne tu od roku 2006, kedy vyhralo parlamentné voľby. Odvtedy sa však voľby neopakovali a Hamas vládne autokraticky. Jeho cieľom je zničiť Izrael.
Názov Hamas je skratkou pre Harakat al-mukáwamat al-islámíja, čo znamená Islamské hnutie odporu. Slovo Hamas v preklade doslova znamená Nadšenie.
Je odnožou Moslimského brastva, ktoré pôvodne vzniklo v Egypte. Moslimské bratstvo založil šejk Hasan al-Banná v 20. rokoch minulého storočia, pretože chcel zjednotiť všetky moslimské etniká pod jednu Organizáciu moslimských národov a vytvoriť čosi ako spoločný štát, v ktorom budú spolunažívať všetci moslimovia. Vyzýval tiež na návrat ku koreňom islamu, k životu podľa pravidiel Koránu a návratu k dogmám tohto náboženstva.
Radikáli, ktorí pomáhali
Izrael okupoval časti Palestínskych území, konkrétne Pásmo Gazy, Západný breh Jordánu a Golanské výšiny od roku 1967. Tieto územia získal v Šesťdňovej vojne, ktorá bola jednou z viacerých arabsko – izraelských vojen.
Odkedy začal Izrael tieto časti okupovať, úroveň života ľudí sa výrazne znížila, čo viedlo k rozsiahlym nepokojom. Hamas vznikol v Pásme Gazy v roku 1987 počas prvej intifády, teda povstania Palestínčanov proti Izraelu. Keďže členovia Hamasu boli predtým súčasťou Moslimského bratstva, mali približnú predstavu o tom, čo chcú robiť a ako to dosiahnuť. Môžeme teda povedať, že od začiatku bola ich činnosť koordinovaná.
Členovia Hamasu zo začiatku pomáhali obyvateľom Pásma Gazy počas povstaní a nepokojov, ktoré sú na týchto územiach neustále prítomné. Poskytovali im jedlo, pitie, zdravotnú starostlivosť aj finančnú pomoc.
Na štrajky a boj proti Izraelu vyzývali pomocou letáčikov. Organizovali tiež pravidelné piatkové modlenia za mučeníkov, ktorí padli v boji proti Izraelu.
Ich cieľom bolo získať si na svoju stranu bežné obyvateľstvo trpiace chudobou. Izrael Palestínčanom konfiškoval pozemky, nedovoľoval im cestovať, čo malo výrazný dosah na nezamestnanosť, porušoval ich ľudské práva a často im nezabezpečil alebo zamedzil prístup k vode, elektrine či palivu.
Zúfalým ľuďom žijúcim na malom území Pásma Gazy, ktorí trpeli, sa činy Hamasu rátali. A hoci mnohí vedeli, že Hamas je extrémistická strana, vybrali si ich, aby im vládli.
Posledné voľby
V roku 2006 vyhral Hamas parlamentné voľby v Pásme Gazy. Odvtedy sa tam žiadne ďalšie voľby nekonali.
Mnohé krajiny ako Izrael, Spojené štáty americké či Európska únia pokladali už v tom čase Hamas pre jeho skutky za teroristickú organizáciu.
Nadšená z celej situácie nebola ani politická strana Fatah, ktorá dovtedy vládla Palestínskej autonómii. Snažili sa s Hamasom vytvoriť jednotnú vládu, no akékoľvek pokusy zlyhali. Politická strana Fatah sa totiž snažila o diplomatickejšiu cestu riešenia konfliktu s Izraelom, zatiaľ čo Hamas mal jasno v tom, že chce Izrael zničiť.
Skončilo to až ozbrojeným konfliktom medzi palestínskymi skupinami a nakoniec rozdelením Palestínskej autónomie. Hamas ovládol Pásmo Gazy a Fatah Západný breh Jordánu. Hoci teda Hamas vyhral voľby, nezískal si rešpekt veľkej časti sveta a dokonca ani niektorých okolitých krajín ako Egypt či Jordánsko. A tak namiesto slov vzali zbrane a rešpekt si vydobili iným spôsobom, hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk religionista Attila Kovács.
Hamas, podobne ako Moslimské bratstvo, kázal návrat ku koreňom Islamu. Ženy museli napríklad chodiť zahalené a všetci museli dodržiavať pôstny mesiac Ramadán. Okrem konzervatívneho spôsobu života tiež v hnutí prevzali učenie o posvätnosti palestínskej zeme pre moslimov. Na tejto zemi však žili a žijú aj Židia.
Hamas sa ďalej radikalizoval. Palestínčanom žijúcim v Pásme Gazy zakázal odchádzať do Izraela, kam mnohí dochádzali za prácou. Zakázal im tiež prenajímať pozemky Izraelčanom a povzbudzoval ich, aby nevyužité pozemky dávali aj za nižšie ceny do podnájmu Palestínčanom. Tak sa iba prehlbovala chudoba a zároveň závislosť obyvateľov Pásma Gazy na Hamase.
Občasná agresia proti Izraelu sa stupňovala. Teroristi z Hamasu si na svoje útoky vyberali židovské sviatky a dôležité výročia.
Bojovali nielen priamo, ale aj bombami skrytými v autách, samovražednými bombovými útokmi či únosmi ľudí. Aj pred októbrovým masívnym útokom bol už Hamas s Izraelom viackrát v otvorenej vojne.
Čo by chceli dosiahnuť? Vytvorenie nezávislej Palestíny a zánik Izraela. Chceli by tiež získať späť palestínskych väzňov, ktorí sú v rukách Izraela už desiatky rokov. Zároveň chcú ukázať arabským krajinám, ktoré sú na strane Izraela, čoho všetkého je Izrael schopný a prečo by ho nemali podporovať.
Na to im, žiaľ, najlepšie slúžia obrázky civilných obetí v Pásme Gazy, ku ktorým dochádza aj preto, lebo Hamas svoje vojenské štáby a sklady zbraní ukrýva v obytných budovách, školách či iných civilných objektoch.
Je Hamas teroristickou organizáciou?
Kvôli neustálym násilným činom, ktoré si už vyžiadali tisícky obetí, označili viaceré krajiny ako Spojené štáty americké, Európska únia, Kanada, Izrael, Austrália aj Japonsko, Hamas za teroristickú organizáciu.
Iné, ako napríklad Paraguaj či Nový Zéland, zase hovoria, že iba vojenská časť Hamasu sa dá pokladať za teroristickú.
Čína, Egypt, Turecko, Sýria, Irán, Brazília či Rusko, čo sú všetko krajiny známe potláčaním demokracie, nepovažujú Hamas za teroristickú organizáciu. Rusko, ktoré je momentálne vo vojne s Ukrajinou, odsúdilo tento spor, no je otvorené diskusii s Hamasom a jeho predstaviteľmi. Irán je známy tým, že hnutie dlhodobo podporuje finančne aj dodávkami zbraní a munície.
Čo je to Hizballáh?
Hizballáh je politická a vojenská organizácia, ktorú tvoria moslimovia hlásiaci sa k šíítskej vetve islamu. Vznikol v roku 1982 počas Libanonskej vojny, v ktorej Izrael zaútočil na Libanon. Tento útok bol odpoveďou na pokus o vraždu izraelského veľvyslanca vo Veľkej Británii.
Hizballáh, narozdiel od Hamasu, nepôsobil od začiatku ako jedna ucelená organizácia, ale skôr ako nezávislé, samostatné bunky ozbrojencov, ktoré sa sústredili blízko pri hraniciach s Izraelom. Na začiatku bojovali najmä proti okupujúcim izraelským silám a Kresťanskej Falangistickej strane, ktorá s podporou Izraela bojovala proti moslimom na juhu Libanonu.
Hizballáh sa po Libanonskej vojne premenil na politické hnutie a dostal sa do parlamentu, ale naďalej pokračoval aj v útokoch na sever Izraela, ktorý ostreľoval zo svojho územia.V roku 2006 sa dostal Hizballáh do vojny s Izraelom, ktorá síce trvala iba 34 dní, no počet obetí sa odhaduje na 1500 ľudí, prevažne libanonských civilistov.
Táto druhá Libanonská vojna nakoniec skončila prímerím.
Hizballáhu pomáhal rozvíjať svoju silu najmä Irán, ktorý poslal svoje ozbrojené sily nazývané Iránske revolučné gardy. Tie naučili členov Hizballáhu bojovať s modernejšími zbraňami a aj to, ako vykonávať samovražedné bombové útoky.
Tieto vedomosti si v Hizballáhu nenechali pre seba, ale následne ich odovzdali palestínskym radikálom, ktorí sa združovali aj pod hnutím Hamas. Po začatí ďalšieho konfliktu medzi Hamasom a Izraelom vzrastajú obavy, aby sa do sporu nepridal aj Hizballáh, ktorý už na Izrael odpálil svoje prvé rakety, ako pomstu za zabitie troch členov tohto hnutia.
Kto financuje HAMAS?
Možno sa to nezdá, ale vojna je vždy veľmi drahá. Bez peňazí, zbraní a výplat by ani teroristická organizácia dlho neprežila. Hamas však mal svojich podporovateľov v minulosti a má ich aj teraz. V minulosti ich podporovali palestínski vysťahovalci a súkromní donori.
Pásmo Gazy, kde má Hamas moc, je extrémne preľudnené a chudobné.
Podľa Palestinian Central Bureau of Statistics je miera chudoby v Pásme Gazy až 53 %, z toho 33,7 % ľudí, žije v extrémne zlých podmienkach.
Kancelária OSN, ktorá sa venuje humanitárnej pomoci, v januári 2023 zverejnila informáciu, že 58 percent obyvateľov Pásma Gazy potrebuje humanitárnu pomoc a veľké množstvo domácností je vo vážnom, extrémnom až katastrofickom stave.
Problému nepomáha fakt, že Hamas dlhodobo vyčerpáva už aj tak malé zdroje, ktoré oblasť má. Aj v minulosti sa snažila pomáhať napríklad OSN tak, že posielala humanitárnu pomoc pre ľudí do Pásma Gazy. Ich snahu však zmaril Hamas, ktorý potravinové balíčky, ale aj prikrývky zhabal a rozdelil ich medzi členov militantného hnutia, zatiaľ čo civilisti zostali bez pomoci.
Aj v súčasnej situácii chce OSN, Európska únia či ďalšie krajiny poskytnúť humanitárnu pomoc Pásmu Gazy. Pomoc však „musí smerovať len tým, ktorí utekajú, a nie Hamasu,“ uviedol na tlačovej konferencii izraelský poradca pre národnú bezpečnosť Cachi Hanegbi.
Hamas naďalej získava finančnú podporu, zbrane aj tréning najmä od Iránu. Okrem toho, že majú to isté náboženské a ideologické orientovanie, majú aj spoločný cieľ – vrátiť územie Izraela moslimom.
Počkať, počkať, čo má Irán spoločné s Hamasom a čo Hamas s Hizballáhom?
História medzi Iránom, Hamasom a Hizballáhom je dlhá a zložitá. Irán, ako aj ostatné arabské štáty, od začiatku nesúhlasil s tým, aby Izrael vznikol ako samostatný štát na území medzi Stredozemným morom a riekou Jordán. S Hamasom a Hizballáhom teda zdieľajú spoločné nepriateľstvo proti Izraelu aj silnú príslušnosť k islamskému náboženstvu. Všetci považujú územie Izraela za posvätné pre islam a je pre nich neakceptovateľné, aby mu vládli nemoslimovia.
Hamas aj Hizballáh vznikli ako odpoveď na konflikty, ktoré sa diali medzi ich územiami a Izraelom. Hamas pôvodne pomáhal ľuďom trpiacim na územiach Palestíny a až neskôr sa radikalizoval v plnej sile. Hizballáh začal rozdelený do menších skupín a až neskôr si vytvoril stratégiu ako mať aj politickú moc v Libanone.
Hamas a Hizballáh majú spoločný cieľ, ktorý ich spája aj napriek tomu, že sú z dvoch rôznych vetiev Islamu. Obe tieto organizácie podporuje Irán, ktorý chce zmazať Izrael z mapy rovnako vrúcne ako Hamas a Hizballáh.
