Včera večer nás zasiahli znepokojivé správy o výbuchu v Poľsku, počas ktorého zahynuli dvaja ľudia. Výbuch sa stal neďaleko ukrajinských hraníc a zrejme išlo o raketu ruskej výroby. Podľa najnovších informácií ale raketu mohli vypáliť ukrajinskí vojaci, ktorí sa ňou snažili zasiahnuť a zneškodniť inú prilietavajúcu ruskú raketu.uviedla TASR, ktorá získala informácie od agentúry AFP.
Bez ohľadu na to, kto raketu odpálil, raketa zasiahla členskú krajinu NATO. Hovorí sa preto o možnostiach aktivovania článku 4 a 5 Severoatlantickej zmluvy. Čo to znamená?
Poľsko je súčasťou Organizácie Severoatlantickej zmluvy
Tento cudzí a málo hovoriaci názov aliancie pochádza z anglického výrazu North Atlantic Treaty Organization, ktorej skratkou je NATO.
Čo je funkciou NATO?
Najdôležitejšia funkcia tejto organizácie je vzájomná kolektívna obrana jednotlivých členov prostredníctvom vojenských síl. To v jednoduchosti znamená, že v prípade, ak by bol akýkoľvek člen napadnutý, a je jedno či je to Maďarsko, Kanada alebo Poľsko, všetky ostatné štáty sa zaviazali, že mu prídu na pomoc a budú ho brániť.
Čo hovoria články 4 a 5 Severoatlantickej zmluvy?
Po včerajšom incidente v poľskej obci Przewodów, kde zahynuli po dopade rakety dvaja ľudia, nás zahrnuli médiá správami o možnom aktivovaní článkov 4 a 5 tejto dohody. Poďme sa pozrieť NA TO, o čom hovoria.
Článok 4 – Konzultovanie členmi aliancie
Zmluvné strany budú spoločne konzultovať vždy, keď podľa názoru akejkoľvek z nich bude ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť akejkoľvek zmluvnej strany.
Severoatlantická zmluva, Washington D.C., 4. apríla 1949
Tieto slová sú uvedené v zmluve. Čo znamenajú? Po dopade rakety na územie Poľska sa stala táto krajina ohrozená. Po aktivácii článku by členovia aliancie museli konzultovať dané udalosti a vyhodnotiť situáciu, dôsledky aj ďalšie kroky.
K incidentu sa vyjadril pre médiá aj poľský prezident Andrzej Duda, ktorý povedal, že veľmi pravdepodobne aktivujú článok 4 tejto dohody. Zároveň však dodal, že je treba, v zložitej situácii ako je táto, konať obozretne.
Pomoc pri vyšetrovaní prisľúbil aj americký prezident Joe Biden, ktorý ponúkol na vyšetrovanie svojich expertov.
Článok 5 – Útok proti jednému, útok proti všetkým
Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike, bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti.
Severoatlantická zmluva, Washington D.C., 4. apríla 1949
O tomto článku sa vo veľkej miere hovorilo už na začiatku vojny Ruska a Ukrajiny, keď vysoká eskalácia napätia nedala spávať nikomu z nás. V skratke tento článok znamená „jeden za všetkých, všetci za jedného”. Ak je napadnutý jeden štát aliancie, napadnuté sú všetky a všetky sa zaviazali prísť mu na pomoc.
Teraz sa o jeho aktivácii začalo hovoriť opäť, keďže Poľsko je súčasťou NATO. Pokiaľ by sa dokázalo, že útok bol cielený na Poľsko, NATO by mohlo článok 5 aktivovať.
Hneď po incidente ho však začali intenzívne vyšetrovať všetky štáty, práve preto, aké vážne následky by mohol mať. Najnovšie správy hovoria o tom, že raketu zrejme nakoniec naozaj neodpálili Rusi, ale samotní Ukrajinci.
Nemierili však na Poľsko, ale na inú ruskú raketu, ktorá letela na cieľ v Ukrajine. Raketa omylom dopadla do Poľska. Vyplýva to zo správy agentúry AP, ktorá sa odvoláva na troch nemenovaných amerických predstaviteľov.
Aj americký prezident Joe Biden už skôr upokojoval situáciu a naznačoval, že je nepravdepodobné, že by raketa, ktorá dopadla na Poľsko, letela z Ruska.
Minister obrany Jaro Naď označil aktiváciu článku 5 za nepravdepodobnú. Na Instagrame sa vyjadril aj Peter Bátor, zástupca SR v NATO, ktorý nepredpokladá aktiváciu článku číslo 5. Uvádza, že riešení je skutočne veľa.
Prečo vyvolávajú tieto články obavu?
Pokiaľ by bol tento čin prejavom agresie z Ruska, NATO by nenechalo útok bez odozvy. Súčasťou NATO je 30 krajín, medzi ktoré sa radí aj Slovensko. Ak by sa teda rozhorela naozajstná vojna medzi Poľskom a Ruskom, v konflikte by sme sa ako štát ocitli aj my.
Ako by ovplyvnilo Slovensko, keby bol aktivovaný článok 5 sme sa spýtali aj Mateja Kandríka z Adapt Institute.
„V takomto scenári by sa zišla bezpečnostná rada SR s účasťou prezidentky, kde by sa riešili konkrétne špecifiká situácie, požiadavky poľskej strany a koordinácia reakcie so zvyškom spojencov v NATO. Konkrétne opatrenia a formy reakcie nechcem špekulovať, ale článok 5 dáva základ na vojenské i nevojenské kroky Aliancie. Určite by ich po konzultáciách na bezpečnostnej rade kolektívne musela schváliť vláda.”
Premiér SR Eduard Heger na svojom facebooku k situácii uviedol:
„So znepokojením sledujem aktuálnu situáciu v Poľsku. Kontaktoval som poľského premiéra Mateusza Morawieckeho. Som tiež v intenzívnej komunikácii s ministrom obrany Jarom Naďom. Slovensko vyjadruje plnú podporu Poľsku. Sme pripravení byť zodpovedným spojencom.”
Zatiaľ sa očakáva, že Poľsko aktivuje článok 4, ale nie článok 5.
V najbližších hodinách môžeme čakať mnoho hoaxov
Bohužiaľ, napäté situácie sú často spojené so šírením množstvom hoaxov a dezinformácií. Čo môžeš robiť, aby si si zachoval psychický pokoj?
👉 Sleduj vyjadrenia relevantných osôb,
👉 nešír neoverené alebo neúplné informácie,
👉 rátaj s tým, že sa môžu pomýliť aj seriózne médiá.
Pri rýchlych informáciách sa často stáva, že chybu spravia aj seriózne médiá. Preto v prvom rade zachovaj pokoj, zozbieraj si viac informácií a čakaj na vyjadrenia slovenskej vlády, či zahraničných politikov.
Zdroje:
https://heyfomo.cz/co-znamena-clanek-4-a-clanek-5-severoatlanticke-smlouvy
https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=186419
