Pomáhajú tam, kde neexistuje pomoc štátu a zároveň tvoria priestor pre ľudí, ktorí chcú svojou prácou meniť našu spoločnosť k lepšiemu. Z úst niektorých politikov či konšpiračných portálov však zaznievajú aj slová o tom, že mimovládky sú tu preto, aby spoločnosť rozkladali.
Ako to teda s nimi je? A prečo sa búria proti zámeru novej vlády zmeniť financovanie rodičovského bonusu cez dve percentá z daní?
Kde sa vzali mimovládky?
Našu spoločnosť tvoria tri sektory. Prvý sektor je verejný a spadajú sem všetky štátne štruktúry a organizácie, ktoré sú riadené štátom a financované zo štátneho rozpočtu. Druhý sektor je súkromný a tvoria ho veľké firmy, malí podnikatelia aj živnostníci. No a tretí sektor je sektor občiansky alebo mimovládny.
Mimovládne organizácie, známe aj ako neziskovky či mimovládky, sú organizácie založené nadšencami, ktorí chcú pomáhať spoločnosti alebo sa realizovať v rôznych oblastiach. Nefinancuje a neriadi ich štát a nie sú to ani súkromné firmy, spadajú teda do tretieho – mimovládneho sektora.
Najčastejšie majú formu občianskych združení, neziskových organizácií alebo nadácií.
Odkiaľ majú mimovládne organizácie peniaze?
Ľudia, ktorí zakladajú neziskové organizácie, ich nezakladajú preto, aby na nich zbohatli. Často je to práve naopak a aktívni občania ich zakladajú preto, že sa rozhodli investovať svoj čas a zručnosti do zlepšovania spoločnosti.
Aj neziskovky však na svoje fungovanie potrebujú peniaze a tie získavajú z viacerých zdrojov. Financované sú zo súkromných a verejných zdrojov.
Súkromne môže mimovládky podporiť jednotlivec alebo aj firma napríklad darom, príspevkom v crowdfundingovej kampani, grantom alebo svojím závetom. Šikovné neziskovky vedia peniaze na svoje fungovanie získať aj vďaka vlastnej činnosti, napríklad z predaja výrobkov svojej chránenej dielne či kníh o téme, ktorej sa venujú. Niektoré môžu vyberať aj členské príspevky.
Verejné zdroje, o ktoré môžu mimovládne organizácie žiadať, rozdeľujeme na domáce aj zahraničné.
Ak sa niekde hovorí o financovaní mimovládnych organizácií zo zahraničia, najčastejšie ide o peniaze z nórskych či švajčiarskych fondov alebo z európskych štrukturálnych fondov. Pri tých posledných ide zjednodušene o peniaze z Európskej únie. Samozrejme, mimovládkam môžu granty poskytovať aj iné zahraničné fondy, nadácie, či ambasády iných štátov.
Verejné zdroje zo Slovenska sú vo forme grantov alebo fondov verejnoprávnych inštitúcií, ako sú ministerstvá alebo napríklad Fond na podporu umenia, a tiež z takzvaných 2 % dane.
O čo ide pri 2 %?
Každý, kto odvádza do nášho štátneho rozpočtu dane, má právo rozhodnúť o dvoch percentách svojej zaplatenej dane ročne. Tieto dve percentá môže asignovať, zjednodušene darovať, akejkoľvek neziskovej organizácii.
Aj tu však hovoríme o verejných zdrojoch, pretože vlastne ide o dve percentá z vyzbieraných daní, ktorých sa štát vzdáva v prospech neziskového sektora. Túto možnosť máme na Slovensku od roku 2002 a neziskové organizácie ju považujú za flexibilný a spoľahlivý zdroj peňazí, na ktorý sa mnohé každoročne spoliehajú.
O túto možnosť by však mohli prísť, ak by nový Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš presadil svoj zámer zmeniť financovanie takzvaného rodičovského bonusu. Pri vypĺňaní daňového priznania by sa podľa jeho plánu museli ľudia rozhodnúť, či dajú 2 percentá zo svojich daní svojej obľúbenej neziskovke, alebo svojim rodičom.
„Vláda ide vydierať ľudí. Buď prestanete darovať 2 % daní neziskovkám alebo vaši rodičia prídu o tzv. rodičovský bonus,” komentoval ministrov zámer Norbert Chomistek z Nadácie Zastavme korupciu (tiež mimovládky, ktorá sa snaží o očistenie našej krajiny od korupcie). Doteraz sa rodičovský bonus vyplácal zo zaplatených odvodov do Sociálnej poisťovne.
Dve percentá sú kľúčové najmä pre menšie neziskové organizácie a občianske združenia, ktoré fungujú v konkrétnych mestách a obciach a nevedia si žiadať o komplikované granty z EÚ či iných fondov. Táto forma podpory však nie je zanedbateľná ani pre väčšie organizácie.
O koľko peňazí by mimovládky prišli?
Ročne dostávajú mimovládne organizácie vďaka dvom percentám od fyzických osôb približne 40 miliónov eur a približne raz toľko od právnických osôb. Celkovo v minulom roku dostali od ľudí aj firiem neziskovky z dvoch percent 86,4 milióna eur. Túto sumu si prerozdelilo 15 628 organizácií, ich zoznam aj so sumami, ktoré dostali, nájdeš tu.
Ako píše denník SME , tieto peniaze sú pre mnohé neziskovky nenahraditeľné. Napríklad vo Svetielku nádeje, ktoré sa stará o deti s onkologickými ochoreniami, tvoria príjmy z dvoch percent polovicu rozpočtu a v Plamienku, ktorý pomáha nevyliečiteľne chorým deťom doma, majú vďaka tomuto príspevku až 80 % svojho rozpočtu.
Kým pre klasickú firmu znamená viac peňazí väčšie zisky a viac zárobkov pre majiteľov firmy, neziskové organizácie premieňajú viac peňazí na viac aktivít v prospech spoločnosti. Dve percentá z dane nepomáhajú nejakým anonymným čudným mimovládkam, ale konkrétnym ľuďom.
Čo si mám predstaviť pod pojmom mimovládka?
Na Slovensku existuje veľa mimovládnych organizácií, ktoré zásadne pomáhajú spoločnosti. Niektoré z nich pomáhajú tam, kde zlyháva alebo chýba štát. Napríklad prevádzkujú centrá pre týrané ženy, domovy dôchodcov, detské domovy, útulky, vzdelávacie inštitúcie a podobne.
Sú medzi nimi však aj rôzne občianske združenia, ktoré sa venujú najrôznejším aktivitám a vytvárajú pre ľudí priestor realizovať sa vo svojich záľubách. Ako občianske združenia fungujú napríklad aj cyklistické kluby, dychovky, kluby kolkárov, kaktusárov aj priateľov umenia či spevácke zbory. Ale napríklad aj Slovenský rybársky zväz či Slovenský poľovnícky zväz.
Možno takéto združenia na prvý pohľad vyzerajú zbytočne, pre mnohých ľudí sú však dôležitými nástrojmi psychohygieny aj sebarealizácie. Takže ak si chceš lepšie predstaviť čo sa skrýva pod pojmom mimovládky, skús si všimnúť kde všade v tvojom okolí sú aktívne organizácie, ktoré majú za svojím názvom skratky n. o. (nezisková organizácia) alebo o.z. (občianske združenie) a možno ťa ich množstvo prekvapí.
Paradoxne, ako mimovládky oficiálne fungujú aj mnohé pochybné portály, ktoré šíria paniku a strach práve z mimovládok a obviňujú ich z toho, že sú nástrojom akejsi zlej zahraničnej moci u nás. Ako prednedávnom upozornilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ktoré mimochodom tiež funguje ako mimovládka), mnoho z týchto pochybných portálov má založené práve neziskové a občianske združenia.
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.
Titulná grafika: Canva / ZmudriG
