Útočisko dezinformátorov aj extrémistov. Čo sa deje na Telegrame?

Telegram je miestom, ktoré na Slovensku do veľkej miery ovládajú konšpiračné teórie, dezinformácie a ruská propaganda. Ako Telegram funguje, kto má najviac followerov a prečo by sme mali byť pri jeho používaní opatrní?

Ako funguje sociálna sieť Telegram?

Telegram je sociálna sieť určená na četovanie, niečo ako WhatsApp, Messenger alebo Signal. Je to teda miesto, kde môžeš četovať s kamošmi. Na Telegrame sa dá vytvoriť okrem súkromnej konverzácie aj skupinová, do ktorej sa môže zapojiť až 200-tisíc členov.

Okrem toho ponúka možnosť tvoriť súkromné alebo verejné kanály, koré fungujú podobne ako napríklad profil človeka alebo stránky na Facebooku. Stačí vytvoriť kanál, dať mu názov a ľudia ho môžu followovať. Počet followerov v tomto prípade nie je obmedzený.

✨ Ak sa ti nechce čítať, pozri si VIDEO:

Zakladateľom Telegramu je rus Pavel Durov, ktorý momentálne žije v Dubaji. Z Ruska ušiel po tom, čo odmietol poskytnúť ruským bezpečnostným zložkám údaje o ukrajinských opozičných politikoch používajúcich Telegram.

Pavel je hlavou celého Telegramu a jeho brat Nikolai zastrešuje Telegram po technickej stránke.

Telegram poskytuje svojim používateľom anonymitu. Ponúka funkciu skryť telefónne číslo, zmeniť meno, či vytvoriť tzv. self-destructing chat. Stačí nastaviť čas, kedy sa má chat vymazať, no a on sám zaháji proces deštrukcie. Tieto funkcie sú super, no môžu byť veľmi ľahko zneužité aktérmi dezinformačnej scény či inými pochybnými osobami.

Na to, či šifrovaná komunikácia znamená hrozbu, sme sa spýtali zástupkyne riaditeľa projektu Infosecurity Michaely Ružičkovej.

„Šifrovaná komunikácia môže pomáhať pri práci rôznym novinárom, whistleblowerom, výskumníkom či politikom opozície v nedemokratických alebo hybridných režimoch,“ vymenúva výhody šifrovanej komunikácie Ružičková.

„Je to však dvojsečná zbraň, lebo na druhej strane poskytuje súkromie aj členom toxických a extrémistických skupín či mafiánom. Vzhľadom k širokým možnostiam šifrovania a zabezpečenia konverzácie sa na Telegram presúva veľké množstvo aktérov z rôznych iných sociálnych sietí, kde sa nemusia cítiť natoľko bezpečne alebo kde ich sociálna sieť určitým spôsobom obmedzuje,“ vysvetľuje.

Telegram je populárny najmä v Rusku, na Ukrajine aj vo viacerých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, Slovensko nevynímajúc. Popularita Telegramu na Slovensku vzrástla najmä po tom, čo začala vojna na Ukrajine. Celosvetovo je to podľa dostupných štatistík desiata najpoužívanejšia sociálna sieť.

Ako funguje šifrovaná komunikácia na Telegrame?

Výhodou telegramu je, že ponúka šifrovanú komunikáciu. Minimálne tak sa píše v najčastejších otázkach a odpovediach Telegramu. Na internete však nájdeš čoraz viac varovaní, že ochrana tvojho súkromia na tejto sieti nie je dokonalá. 

Napríklad, podľa portálu touchit.sk sú kontakty, skupiny aj multimediálny obsah ukladané na server Telegramu v podobe plain textu. Takto je to prednastavené a zmení sa to až vtedy, keď si nastavíme šifrovanú komunikáciu. Takýto plain text funguje podobne, ako keby si si otvoril na počítači wordový dokument, napísal tam správu a uložil si ju pod názvom tajné. Keď pôjde na tvoj počítač niekto iný, môže si tento dokument otvoriť a pokojne prečítať. To, že nazveš súbor tajným, no nezahesluješ ho, ti nepomôže k ochrane súkromia. 

Dáta sa totiž ukladajú na cloud, aby ti vedeli všetko synchronizovať, nech sa prihlásiš cez akékoľvek zariadenie. V jednoduchosti to znamená, že ľudia pracujúci v Telegrame majú k istému množstvu informácií o svojich používateľoch prístup.

„Telegram môže zhromažďovať o používateľovi niektoré údaje ako sú napríklad IP adresa, čas alebo osoby, s ktorými si používateľ chatuje. Pre používateľov, ktorí nechcú, aby o nich Telegram zbieral informácie, existujú tajné chaty, kde je používané takzvané end-to-end šifrovanie,“ hovorí Ružičková.

Pokiaľ chceš, aby bola tvoja konverzácia tajná musíš pred začatím konverzácie vykonať krok navyše. 

Ako funguje šifrovanie na Telegrame a či je bezpečné ďalej vysvetľuje Ružičková.

„Telegram podporuje dve úrovne bezpečného šifrovania. V súkromných chatoch to je sever-klient a v tajných chatoch používajú ďalšiu vrstvu, ktorá sa volá klient-klient, čiže šifrované sú nielen texty, ktoré si používatelia píšu, ale aj rôzne ďalšie pripojené média ako fotky, videá a dokumenty. Tieto údaje nemôžu byť dešifrované napríklad poskytovateľom internetu, majiteľom wi-fi služby či inou treťou osobou. Z hľadiska zaistenia súkromia je Telegram skutočne bezpečný.“

Telegram si je istý svojimi bezpečnostnými opatreniami a v najčastejších otázkach a odpovediach píše, že ten, komu sa podarí hacknúť účet na Telegrame, môže vyhrať 300-tisíc dolárov. K súťaži majú spísané aj podmienky na samostatnej stránke s názvom Cracking Contest Description.

Bezpečnosť tejto siete je po technickej stránke na celkom vysokej úrovni. 

Prečo sa stal Telegram útočiskom slovenskej dezinformačnej scény? 

Problém s Telegramom je ale inde. Výstražná kontrolka nám zasvietila po tom, čo sme zistili, ktoré slovenské kanály a skupiny majú na Telegrame najväčšiu podporu a sledovanosť. 

Na Slovensku sa začal Telegram využívať na dezinformácie a propagandu vďaka veľkej slobode, ktorú sociálna sieť poskytuje.

„Podľa našich skúseností, Telegram vôbec nemoderuje obsah. Snažili sme sa spojiť aj s prevádzkovateľom Telegramu. Pravidlá, ktoré stanovil sú veľmi krátke. Dokopy sú tam tak tri. Jediné, čo nemôže používateľ Telegramu robiť, je vyzývať na násilie,“ uvádza investigatívna reportérka Karin Kőváry Sólymos, ktorá sa spolu s Josefom Šlerkom z invstigace.cz a tímom projektu Firehose of Falsehood zaoberala Telegramom do hĺbky.

Na Slovensku kraľujú Telegramu bez konkurencie dezinformátori ako napríklad hoaxer Danny Kollar, dezinformačný web Infovojna, slovenský politik a aktér dezinfo scény Ľuboš Blaha, dezinformačný mesačník Zem a Vek a mnohí ďalší. 

„Telegram je útočiskom dezinformačnej scény už niekoľko rokov. Presun zo štandardných sociálnych sietí sa konal v niekoľkých vlnách. Najprv to začalo tým, že štandardné sociálne siete začali viac bojovať proti rôznym dezinformáciám alebo hoaxom a regulovať obsah, ktorý teraz vidíme na sociálnych sieťach. Vtedy sa začal aj presun na Telegram. Potom prišla korona, čo bolo obdobie, kedy sa sociálne siete snažili moderovať obsah, keďže sa na nich vyskytovali obsahy, ktoré boli aj zdraviu nebezpečné,“ vysvetľuje postupné sťahovanie dezinformátorov na Telegram Sólymos.

Najväčšie sťahovanie však podľa jej slov nastalo vo februári 2022, kedy vypukla vojna na Ukrajine.

„V tomto prípade mali dezinformátori viacero dôvodov, prečo sa rozhodli prejsť na Telegram. Jednak začali sociálne siete zase viac moderovať obsah a blokovať niektorých používateľov. Taktiež zakročil štát, ktorý začal blokovať rôzne dezinformačné weby. Teraz už vieme, že štát dokopy zablokoval štyri dezinformačné weby. Vtedy vôbec nebolo isté, aké číslo bude to finálne. Preto sa slovenskí dezinformátori začali presúvať na Telegram, kde mohli slobodne šíriť svoje obsahy,“ objasňuje.

Cieľom dezinformátorov na Telegrame je najmä šíriť obsah a dostať ho k čo najväčšiemu počtu ľudí a používateľov.

„Nechcú, aby bol ich obsah zmazaný. Vedia, že Telegram nezakročí,“ hovorí Sólymos.

Kto je na Telegrame populárny?

Jednoznačne najpopulárnejším slovenským dezinformátom v aplikácii Telegram je Danny Kollar, vlastným menom Daniel Bombic. 

Slovensko naňho vydalo 3 zatykače, ktoré boli podané kvôli podozreniu zo šírenia extrémistického obsahu, z kyberšikany a zo zverejňovania osobných údajov. Momentálne žije v Londýne a na slobode je len vďaka tomu, že zložil peňažnú kauciu a na nohe nosí elektrický náramok na obmedzenie pohybu. 

Na svojom Telegramovom účte zatiaľ naďalej šíri konšpiračné teórie a zverejňuje osobné informácie o ľuďoch, ktorí bojujú proti hoaxom a dezinformáciám. 

Svoj telegram použil aj na to, aby zneužil osobné údaje lekárov, ktorí počas pandémie Covid-19 zachraňovali životy ľudí. Do svojho kanálu napísal ich telefónne čísla a mená. Svojich prívržencov následne nahuckal, aby lekárov otravovali a vyvolávali im na ich súkromné telefóny. Metóda, ktorú použil, je známa pod pojmom doxing. 

Ide o to, že páchateľ získa a potom šíri osobné informácie konkrétnej osoby bez jej súhlasu, čo môže viesť k narušeniu jej súkromia a bezpečnosti.

Zverejní takto jej meno, adresu, telefónne číslo, e-mailovú adresu a ďalšie osobné údaje. Doxing je teda forma šikany, najčastejšie na internete, keď chce útočník poškodiť alebo zdiskreditovať osobu, s ktorou nesúhlasí. Z internetu sa takéto útoky môžu ľahko preniesť aj do offline sveta. Na Slovensku je takéto konanie trestným činom.

Na jeho videách vystupovali a aj vystupujú rôzni slovenskí politici, ktorí podporujú alternatívne médiá a proruskú propagandu. Taktiež dlhodobo otvorene sympatizuje s členmi hnutia Republika, podporuje vojnu a ruského prezidenta Putina. Objavil sa viackrát ako hosť aj moderátor vo videách ďalšieho dezinformačného webu InfoVojna a Kulturblog.

Danny má na Telegrame podporu 55,4 tisíc ľudí, ktorí sú jeho followermi.

Druhým najväčším dezinfo profilom, ktorý ľudia podporujú, je už spomínaná InfoVojna. Web vznikol v roku 2012. Skladá sa prevažne z online článkov, komentárov ale aj z televízneho kanálu, ktorý je dostupný na webe. Na Telegrame majú 44,5 tisíc sledovateľov. Tam prevažne prezdieľavajú články zo svojho webu, ktorých titulky sú dlhšie ako čakanie na vlak, ktorý mešká z prevádzkových dôvodov. 

Na stránke konšpirátori.sk, ktorá vytvorila verejnú databázu webových stránok s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom, si za svoju prácu vyslúžila nedôveryhodnosť vo výške 8,8 bodov z 10tich. 

Nebudeme rozoberať všetkých dezinformátorov, no ukážeme ti aspoň celú tabuľku s číslami a názvami 20tich najväčších slovenských kanálov alebo skupín na Telegrame, ktorú vypracoval tím projektu Firehose of Falsehood.

Na Terrorgram lákajú mladých ľudí cez počítačové hry

Telegram má mnoho temných zákutí. Jedným z nich je aj Terrorgram. Existuje veľa skupín, v ktorých sa šíri násilný, agresívny obsah. Tieto skupiny sú, ako uvádza vo svojom článku americký časopis Wired, neonacistické a teroristické. Súkromné telegramové skupiny s nebezpečným obsahom sú na seba naviazané a repostujú príspevky zobrazujúce útoky a násilie. 

„Na Terrorgrame sa šíri mnoho rôznych obsahov. Môžu to byť rasistické a extrémistické memečka. Rôzne ideologické obsahy a tie najhoršie si myslím sú manuály, ako si napríklad vytlačiť zbraň na 3D tlačiarni, ako útočiť čo najefektívnejšie na svojich nepriateľov alebo ako vykonať sabotáž. Toto všetko sú reálne, nebezpečné veci. Obsah na Terrorgame môžeme rozdeliť na dve časti. Jedna je ideologická, ktorá sa snaží ľudí čo najviac stiahnúť do extrémistického mindsetu a tá druhá sú praktické manuály a know-how na to, ako napríklad útočiť,“ opisuje investigatívna reportérka Sólymos.

Ľudí ako je nórsky pravicový extrémista Anders Behring Breivik, ktorý v roku 2011 pri teroristickom útoku v Osle a okolí zabil 77 ľudí, nazývajú svätými. 

„Vieme a už je to aj dokázané, že útočník zo Zámockej ulice v Bratislave sa radikalizoval práve na Terrorgrame. To dokladuje, že problém sa dotýka aj stredoeurópskeho kontextu aj priamo Slovenskej republiky. Nie je to vzdialený problém, ktorý by sa nás netýkal,“ upozorňuje Ružičková.

Nielenže sa terorista zo Zámockej radikalizoval na Telegrame, no taktiež ho podobne ako iných teroristov nazývajú svätým. Výsledkom jeho radikalizácie bola vražda dvoch nevinných mladých ľudí Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. 

Koho dokážu ovplyvniť a zradikalizovať terrorgramové skupiny najviac sme sa spýtali novinárky z Investigatívneho centra Jána Kuciaka.

„Najväčšia hrozba Terrorgramu je v tom, že môže pritiahnuť aj mladých ľudí, ale nie je to limitované len na nich. Osloviť môže hocikoho, kto má nábeh na nejaké extrémistické alebo antisemitistické názory,“ hovorí o cieľovke.

Ako sa ľudia dostanú do Terrorgramových skupín konzultovali aj s expertom zo Spojených štátov, ktorý sa tejto téme venuje dlhodobo.

„Vysvetlil nám mechanizmus, ako sa dostanú k tým najmladším. Jedným zo spôsobov sú napríklad počítačové hry,“ opisuje reportérka.

„Často sa mladí ľudia pri hraní hier zapoja aj do chatových skupín, kde si medzi sebou píšu. Členovia Terrorgramu sa infiltrujú do takýchto skupín a začnú posielať rasistické memečka. Čakajú na to, kto zareaguje pozitívne,“ hovorí o postupe členov Terrorgramu pri verbovaní nových členov.

Keď niekoho nájdu, kto reaguje na ich obsah, pozvú ho do súkromného chatu, potom do ďalšieho a postupne sa dostanú až do Terrorgramu. Tam sa už o obsah starajú tí, ktorí lákajú ľudí do týchto skupín.

„Vytvárajú rôzne propagačné materiály, či už filmy, audioknihy. Oni sami majú aj rôzne knihy, ktoré sú Terrorgramovými publikáciami,“ dodáva.

Obsah na Telegrame nie je takmer vôbec moderovaný

Telegram sa stal na Slovensku do veľkej miery nástrojom propagandy, dezinformácií a hoaxov. Aplikácia sama o sebe ponúka veľa možností, no regulovaná je minimálne, a preto sa stáva divokým západom. 

„Domnievam sa, že Telegram je nebezpečný aj z pohľadu ruskej propagandy. Stáva sa pomerne obľúbeným nástrojom aktérov ruskej propagandistickej scény a taktiež samozrejme dezinformátorov. Existuje podozrenie, že na Telegrame sú aktívne aj kremeľské propagandistické média ako RT, bývalá Russia Today alebo Sputnik. Tie síce boli po začiatku vojny na Ukrajine v rámci Európskej únie zablokované, ale oni môžu tieto zákazy obchádzať replikovaním obsahu do menších verejných kanálov, ktoré nie sú oficiálne pomenované ako RT alebo Sputnik, ale šíria ďalej tento nebezpečný obsah,“ hovorí Ružičková.

Aj na Slovensku sa šíri prostredníctvom Telegramu proruská propaganda.

„Môžeme tvrdiť, že proruskí aktéri majú silný alebo výrazný potenciál ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku. Oblasti v ktorých sa usilujú o ovplyvnenie verejnej mienky sú práve rôzne kriticky dôležité otázky, ktoré sa spájajú napríklad s prozápadnou orientáciou štátu a s podporou Ukrajiny vo vojne,“ uzatvára.

Na Telegrame sa toho deje naozaj veľa a nepochybne vie byť použitý aj na dobré veci, no je dobré pozrieť sa aj na odvrátenú stránku tejto sociálnej siete, aby si sa vedel alebo vedela objektívne rozhodnúť, či ju chceš používať. 

Zdroj titulnej fotografie: Canva

Video: Juraj Padych