Zahraničné médiá na naše sobotné parlamentné voľby reagovali rýchlosťou blesku. Mnohé dokonca na Slovensko vyslali aj svoje štáby, aby v centrálach strán počkali na výsledky a oslovili víťazov aj porazených. Prečo ich zaujíma, koho sme si zvolili?
Na Slovensku záleží
„Na Slovensku záleží viac, než si Európa uvedomuje,“ písal mesiac pred voľbami komentátor britského Guardianu John Kampfner. Svojim čitateľom zdôraznil, že výsledok volieb v tejto „malej európskej krajine“ bude mať dôsledky ďaleko za jej hranicami.
Prečo sa Slovensko zrazu ocitlo v centre diania? Pretože to, ako sa bude ďalej vyvíjať zahraničná politika našej krajiny, môže výrazne ovplyvniť dianie v celom regióne a mať vplyv na udržanie jednoty v Európskej únii aj v NATO.
Krátko po začiatku vojny vo februári 2022 sa Slovensko postavilo jednoznačne na stranu napadnutej Ukrajiny a odsúdilo agresiu Ruska. Prijali sme desaťtisíce ukrajinských utečencov, nášho suseda sme začali podporovať aj dodávkami zbraní a Ukrajiny sme sa výrazne zastávali na diplomatickej pôde.
Toto všetko však bolo vo voľbách v stávke a prilákalo pozornosť zahraničných novinárov. „Určite bol záujem väčší, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine a postojom Slovenska. Tentokrát išlo aj z pohľadu Európy o dôležité voľby, najmä čo sa týka postoja k Ukrajine,“ vysvetľuje redaktor Denníka SME Lukáš Onderčanin, ktorý sa ako novinár dlhodobo venuje zahraničnému dianiu.
Dodáva, že aj zahraniční novinári cítili, že víťazstvo strany Smer-SSD môže znamenať ďalší odklon od pomoci Ukrajine podobný tomu, aký vidíme v Maďarsku.
Na Slovensko prišli v čase volieb prakticky všetky dôležité svetové médiá, niektoré tu zostali aj na volebnú noc, aby získali autentické vyjadrenia našich politikov krátko po spočítaní výsledkov.
„Určite bolo najviac novinárov z Česka, tí mali aj veľmi kvalitné vysielanie a veľa rôznych štábov na Slovensku. Ale reportáže z volebných nocí ste mohli vidieť aj na weboch New York Times, agentúry AP či BBC. Takže aj záujem bol najväčší zrejme v okolitých štátoch,“ opisuje Onderčanin.
Pre niekoho dobrá a pre niekoho zlá správa. Vyhrali proruskí populisti
Teraz si dajme prehľad niektorých titulkov zo zahraničných médií, ktoré boli zverejnené krátko po ohlásení výsledkov našich volieb:
🇨🇦 Reuters: Proruský expremiér Fico vyhral slovenské voľby, na vládnutie potrebuje spojencov
🇩🇪 Deutsche Welle: Slovenské voľby: Populista Fico sa zmocnil víťazstva
🇬🇧 BBC News (Spojené kráľovstvo): Slovenské voľby: Populistická strana vyhrala voľby, na vytvorenie koalície potrebuje spojencov
🇶🇦 Aljazeera (Katar): Slovenská populistická strana odporujúca pomoci Ukrajine vyhrala voľby
🇷🇺 Moskovskyj Komsomolec (Rusko): Sčítanie hlasov ukazuje úspech proruskej strany vo voľbách na Slovensku
🇷🇺 Ridus.ru (Rusko): Prečo si Slováci zvolia Rusko
🇨🇿 Seznamzpravy.cz (Česko): Déjà vu. Liberální bublina praskla pod dohledem Fica
Médiá na západ aj na východ od nás komentovali výsledok volieb veľmi podobnými slovami. Najčastejšie opisovali víťaza, teda Smer, ako proruskú a populistickú stranu.
Presne takto to vidí aj novinár Onderčanin. „V podstate obe strany, médiá na Západe aj v Rusku, informovali o tom istom: voľby vyhral proruský a populistický líder,“ konštatuje. Dodáva však, že to, čo je pre jednu stranu dobrá správa, je pre tú druhú dôvodom na obavy.
Britská BBC si všimla, že Fico svojim voličom sľuboval okamžité ukončenie posielania akejkoľvek vojenskej pomoci Ukrajine. Agentúra Reuters dodáva, že počas predvolebnej kampane to hral aj na slovenské tradične vrúcne vzťahy k Rusku. Tie sa od začiatku vojny na Ukrajine posilňovali najmä v prostredí sociálnych sietí vďaka dezinformačným kanálom.
Britský Guardian k tomu všetkému dopĺňa, že Fico sa pridá do klubu k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi aj v tom, že by vojnu na Ukrajne najradšej ukončil mierovými rozhovormi medzi Kyjevom a Moskvou.
Bolo by síce dobré, ak by sa vojna na Ukrajine čím skôr ukončila. Orbánov a Ficov prístup však znamená, že by sa tak malo stať aj za tú cenu, že Ukrajina prenechá svoje územia Rusku, ktoré ju nespravodlivo a nelegálne napadlo, a prakticky sa vzdá, ako to od nej vyžadujú ruskí predstavitelia.
„Kým západné médiá označovali víťazstvo Smeru za riziko pre pomoc Ukrajine či o Ficovi píšu ako o novom spojencovi Viktora Orbána, v Rusku išlo skôr o propagandu a písali o tom, že Fico môže priniesť zlepšenie vzťahov s Ruskom,“ dodáva Onderčanin s tým, že niektoré ruské médiá v čase pred voľbami otvorene písali o tom, ako sa bude dať po voľbách pracovať so slovenskou spoločnosťou, ktorá je prirodzene proruská.
Na výsledok našich volieb reagovali ruské médiá s tým, že „nastal čas zaoberať sa Slovenskom“, či „vidíme krajinu s jazykom príbuzným nášmu, kde existuje silná 200-ročná tradícia priaznivého vzťahu k Rusku….Mnohí ľudia na Slovensku stále ovládajú ruštinu. Skvelý predpoklad na to, aby sme sa chytili tejto krajiny“.
Onderčanin zdôrazňuje, že to, ako o slovenských voľbách informovali ruské provládne médiá, je vizitkou toho, ako bude našu krajinu vnímať svet, aj aké očakávania má od nás Kremeľ.
„My máme byť podľa Ruska tí, ktorí rozbijú európsku jednotu voči Ukrajine, my sme podľa ich propagandy ideálny stupienok k rozširovaniu ruského vplyvu v Európe,” upozorňuje a dodáva, že málokto by sa z takéhoto scenára tešil tak, ako prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. Práve Putin rozpútal vojnu na Ukrajine a Medzinárodný trestný súd v Haagu naňho vydal medzinárodný zatykač za únosy ukrajinských detí do Ruska.
Prečo sa zaujímať o voľby naokolo?
O naše voľby by normálne nemali taký záujem médiá na západe, ani tie na východe. Avšak, ako poznamenal denník Guardian, toto nie sú normálne časy.
V najbližších týždňoch sa budú konať aj parlamentné voľby v Poľsku, kam sa teraz presúva pozornosť zahraničných novinárov a všímať by sme si ich mali aj my. Prečo? „Pretože sme súčasťou spoločného geopolitického priestoru a aj rozhodnutia politikov v Poľsku či Česku nás môžu ovplyvňovať,” uzatvára novinár Onderčanin.
Titulná koláž: ZmudriG
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.