Kriminálnici údajne kedysi hádzali novučičké bankovky do práčky, aby z nej vyšli trocha ošúchané, ako keby neboli nové, ale už nejaký čas používané. Možno preto sa dodnes hovorí o „praní” peňazí a o práčke na peniaze.
Alebo jednoducho preto, že celý zločin, ktorému sa oficiálne hovorí „legalizácia príjmov z trestnej činnosti”, je o tom, ako spraviť zo „špinavých” peňazí „čisté”.
Špinavé peniaze sú zisky napríklad z krádeží, predaja drog alebo daňových podvodov. Skrátka také, ktoré ti na účet nebliknú vďaka poctivej brigáde v pizzérii… aj keď predaj pizze s ananásom je tiež takmer trestný čin.
Ak ide o malého kriminálnika, ktorý ukradne peňaženku s pár sto eurami, ten sa nejakým praním obťažovať nemusí. Jednoducho si za ne kúpi, čo chce.
Problém zločincov ale rastie s množstvom peňazí, ktoré majú. A vôbec nie preto, lebo by bol problém tieto peniaze minúť. Ak si ale niekto z ničoho nič začne kupovať drahé autá, byty, pozemky a iPhone 14, je takmer isté, že to vzbudí otázky, odkiaľ daný človek k peniazom prišiel.
Bežný pracujúci človek ako ja alebo ty, môže polícii jednoducho ukázať daňové priznanie. Z toho je jasné, koľko zarába a či na to Lamborghini má. Kriminálnik ale za pervitín naozaj nevystavuje faktúrky ani bločky a tým pádom sa nemá čím preukázať.
Peniaze, ktoré trestnou činnosťou získa, teda potrebuje investovať tak, aby sa k nemu vrátili legálnym spôsobom. Napríklad si založí naozajstný podnik – autoumyváreň, potraviny, pizzériu. Alebo ich chce len minúť.
Podnik v skutočnosti nemusí byť veľmi dobrý a dokonca ani nepotrebuje, aby doňho chodili naozajstní zákazníci. Na konci každého dňa ale zaznamená tržby. Postupne po častiach tam kriminálnik takto vloží nelegálne získané peniaze. Ako svoje tržby ich normálne vloží do banky, na konci roka podá daňové priznanie, dokonca zaplatí dane. Zisky, aj keď znížené o všetky dane, nášmu zločincovi – podnikateľovi ostanú. Sú už úplne legálne a môže si za ne kúpiť, čo chce.
Takýmto „oldschoolovým” spôsobom sa dá „oprať” iba obmedzené množstvo peňazí. Večne prázdna autoumývarka môže len ťažko tvrdiť, že za rok zarobila 20 alebo 30 miliónov eur. To by opäť vzbudilo pozornosť pozorných paní a pánov úradníkov.
Práčky už ale dávno nie sú na takejto úrovni. Už majú, obrazne povedané, 12 rôznych programov riadených cez aplikáciu, režim na jemnú bielizeň aj vstavanú sušičku.
Kriminálnici si môžu založiť viacero firiem. Niektoré z nich môžu byť schránkové, teda fejkové, ktoré nie sú nič viac ako len schránka s ich názvom niekde v zahraničí. Alebo môžu byť napísané na biele kone, teda na niekoho, kto kryje skutočného podvodníka. A potom sa môžu tváriť, že ich firmy na Slovensku s týmito schránkovými firmami z daňových rajov obchodujú, že im predávajú tovary alebo služby.
Asi tušíš, že žiadny skutočný obchod neprebehne. Firma z daňového raja ale slovenskej firme pošle vyfaktúrované sumy. Slovenská firma ich opäť zdaní a aj keď sa jej to podarí tak, aby platila čo najnižšie dane, prídu o časť svojich nelegálnych ziskov. No stojí to za to, lebo im ostanú legálne peniaze.
Pranie je teda jednou z najdôležitejších súčastí každého zločinu. A zároveň často tou časťou, na ktorej je možné zločincov najlepšie nachytať a dokázať im nelegálnu činnosť. O viacerých z tých dnes už nachytaných, si môžeš prečítať na webe ICJK.
Článok vznikol v spolupráci s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka.
