Lochnesská príšera existuje!
Uveril si tejto informácii? Niekedy sa každému z nás stane, že uveríme prvej informácii, ktorú si prečítame a šírime ju ďalej. Ak nám niekto povie, že neexistuje, snažíme sa nájsť dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenie druhého. Táto aj ďalšie chyby myslenia sa nazývajú kognitívne skreslenia.
1. Áno, mám pravdu, dobre JA
Medzi prvú chybu s ktorou si mal pravdepodobne už tú česť stretnúť sa, nesie názov konfirmačné skreslenie.
Neboj sa, nie je to žiadna porucha. Je to iba múdry názov pre naše konanie, kedy si vyberáme informácie, články alebo videá, ktoré potvrdia náš názor.
Keď si presvedčený o tom, že na teba vplýva postavenie planét, a preto sa ti nedarí v škole, budeš si hľadať články, ktoré to potvrdia. Pozor, nemusíš to robiť zámerne. Tvoj mozog to robí za teba. Dokonca ti vie ukázať aj skreslené spomienky, ktoré ťa v tvojom názore utvrdia.
Prečo? Je to jednoduchšie. Z každej strany si zahltený informáciami a tak si radšej vyberieš to, čo si ľahšie zapamätáš. No a ľahšie sa predsa pamätá to, čo sa ti páči a vyhovuje ti.
„Správy v konšpiračných médiách sú častokrát bombastickejšie, a zároveň jednoduchšie. Kým v serióznych médiách nájdete zložitý opis toho, ako vzniká hospodárska kríza, v dezinformačných médiách vám rýchlo a jednoducho predstavia vinníkov. Je teda jasné, ktorú možnosť si niektorí ľudia vyberú,“ vysvetľuje Matej Spišák z Kancelárie Bezpečnostnej rady SR.
Pokiaľ ti teda 5 článkov a veštica potvrdia, že postavenie Venuše môže za tvoje zlé známky, cítiš sa lepšie. Mal si predsa pravdu. Čo však odignoruješ, sú ďalšie stovky informácií, ktoré ti túto informáciu vyvrátia.
Ku konfirmačnému skresleniu už iba posledná, ale dôležitá vec. Algoritmus sociálnych sietí funguje na tom, čo sa nám páči. Ak lajkuješ stránky, kde píšu o znameniach zverokruhu či vplyvoch planét na ľudí, sociálne siete ti budú čím ďalej, tým viac ponúkať presne takýto obsah.
Tým ťa postupne zatvoria do názorovej bubliny.
👉 Takto nejako bude silné tvoje presvedčenie, keď nenahliadneš za svoju názorovú bublinu. Doslova ním ostatných prevalcuješ.
Je dôležité vedieť, že mimo toho nášho sveta existuje ešte celý iný pestrofarebný svet názorov a informácií. Len si ich musíš vyhľadať, nedostaneš ich prestreté na zlatom podnose v tvojom feede.
2. POZOR! Kotvím na prvej informácii
Kotvenie je názov pre ďalšiu chybu, ktorú náš mozog s radosťou robí. V skratke to znamená, že sa na základe úplne prvej získanej informácie rozhoduješ a spoliehaš sa na ňu.
Najjednoduchšie chybu pochopíš na príklade z obchodu. Jeden kabát stojí 49,99 €, druhý stojí 50 €. Pre ktorý sa rozhodneš? No predsa pre lacnejší. Zakotvíš pri prvej cene, ktorá je pre teba výhodnejšia. Reálne je síce kabát lacnejší o jeden cent, no tvoj mozog má tendenciu vnímať, že je lacnejší o euro.
Ďalším príkladom môže byť vyjednávanie platu v práci. Keď si chceš vypýtať 1800 €, ale šéf ako prvú sumu navrhne 1000 €, málokto chce urobiť tak veľký skok a navrhnúť 1800 €. Radšej sa držíš približne toho, čo navrhol šéf, namiesto toho, aby si opäť zvážil celú škálu možností.
Môžeš to teda využiť aj vo svoj prospech, keď budeš chcieť niečo predať za čo najvyššiu sumu. Buď prvý alebo prvá, čo sumu navrhne.
3. Haló? Haló?
Haló efekt alebo efekt svätožiary zažil už asi každý z nás. Je to ovplyvnenie prvým dojmom.
Často sa tento efekt deje, keď stretneš človeka, ktorý je ti sympatický. Ak ťa ešte aj za niečo pochváli, je veľmi pravdepodobné, že si ho obľúbiš.
To je, samozrejme, logické. Čo sa však už logike vymyká viac, je hodnotenie človeka na základe jeho vzhľadu. Fyzicky atraktívni ľudia bývajú kvôli tomuto efektu hodnotení vyššie aj v iných vlastnostiach. Pekných ľudí napríklad zvykneme hodnotiť ako inteligentnejších v porovnaní s ostatnými.
Veľmi často sa efekt prejavuje v školách alebo v práci a vo veľkej miere je využívaný aj v marketingu, kde vidíš samých nádherných ľudí s dokonalými telami.
Ako sa skresleniam vyhýbať?
Existuje niekoľko otázok, ktoré si môžeš položiť, aby si zistil, či sa v danej situácii náhodou nerozhoduješ na základe nejakej chyby myslenia:
👉 Hľadal som cielene aj informácie o opačnom názore a z iných zdrojov?
👉 Pamätám si situáciu naozaj správne a rovnako si ju pamätajú aj druhí?
👉 Z čoho pochádzajú moje názory a čo ich práve ovplyvňuje (napríklad emócie, okolie, sebavedomie)?
Keď budeš kriticky pristupovať k svojim názorom, je veľká šanca, že takýchto chýb budeš robiť menej. Alebo si to aspoň budeš myslieť. Ale nie, fakt ich budeš robiť menej.
Nezabudni si spraviť aj kvíz, ktorý preverí tvoje vedomosti o kognitívnych skresleniach.
Zdroje:
https://dictionary.apa.org/confirmation-bias
https://www.verywellmind.com/what-is-a-cognitive-bias-2794963
https://www.visualcapitalist.com/every-single-cognitive-bias/
https://dennikn.sk/blog/1612478/kognitivne-klamy-ktore-podryvaju-demokraciu/
https://blog.innerdrive.co.uk/7-cognitive-biases-holding-your-students-back
